Kubicovci žili v Kysuckom Novom Meste najneskôr od 17. storočia. Prvá zmienka o nich pochádza z roku 1666, kedy sa spomína Ján Kubica, ktorého Ondrej Radoľský pred mestskou radou obvinil, že mu v noci spásol zbožie pod malou dúbravou.
Čadca má v oblasti tzv. vizuálneho smogu ešte veľa práce. Za posledné roky však mesto dosiahlo niekoľko zmien k lepšiemu.
26. januára 1626 prišli na žiadosť palatína Mikuláša Esterházyho do Krásna nad Kysucou stoliční úradníci Ján Kereky a Peter Hrabovský.
V priebehu histórie sa na Kysuciach narodilo značné množstvo osobností, ktoré počas ich aktívneho života uspeli v rozmanitých oblastiach.
Významným zásahom do života poddaných bolo v 18. storočí zavedenie celokrajinského urbára.
Situáciu drotárov zo Zákopčia v medzivojnovom Československu ovplyvňovala tradícia drotárskej rajonizácie, ktorá však postupne strácala na význame.
V obci Olešná sa čiastočne dochoval nemecký obranný systém z konca druhej svetovej vojny. Tieto opevnenia boli vybudované obyvateľmi zo Staškova, Olešnej a okolia pod dohľadom nemeckého vojska v záverečných mesiacoch druhej svetovej vojny.
Prvé zmienky o opevňovacích prácach v okrese Čadca počas druhej svetovej vojny pochádzajú z jesene 1944. Vzhľadom na plány nemeckej ofenzívy sa vojenské vedenie rozhodlo postaviť obranný systém v obciach Staškov, Podvysoká, Olešná, Zákopčie, Krásno nad Kysucou, Svrčinovec, Oščadnica, Zborov a mnohých ďalších, o ktorých možno ani nevieme.
Zvonenie proti búrke bolo a na niektorých miestach je až do dnes zaužívaným zvykom. Ide o starý pohanský zvyk, ktorí sa postupne vo vnímaní obyvateľstva zaradil do kresťanského sveta.
Premena prírodnej krajiny na kultúrnu sa udiala na Kysuciach relatívne nedávno. Najstaršie pasienky vznikli vo flyšovom pásme počas valašskej kolonizácie (druhá polovica 15.storočia) v pôvodných kvetnatých bukových a jedľovo-bukových lesoch.
Renesančný kaštieľ sa nachádza v obci Radoľa, neďaleko Kysuckého Nového Mesta. Ako sídlo šľachty bol postavený v 16. storočí, prvýkrát sa písomne spomína v roku 1575.
Čo si predstavujte pod slovným spojením nehnuteľná národná kultúrna pamiatka? Veľký nehnuteľný objekt? Mohol by to byť kostol, drevenica, prípadne socha? A čo by ste povedali na nástennú maľbu v kostole ... nie jednu, rovno dve! Na Kysuciach ich máme vďaka talentu slovenského maliara Jozefa Hanulu. Poďme ich spoločne spoznať ...
Slovensko naše, krásna krajina, ktorá ponúka neopakovateľné nádhery prírody i históriou poznačené miesta, malebné stavby, predovšetkým na vysokých bralách týčiace sa hrady a v nížinách učupené zámky a kaštiele. Mnoho ľudí však netuší, že tieto a mnohé ďalšie objekty sú našimi národnými kultúrnymi pamiatkami.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže.
