Články a komentáre

Kysucké pohraničie bolo koncom 17. storočia pomerne divokým územím. Strečnianske panstvo patriace palatínovi Františkovi Vešelénimu bolo po odhalení sprisahania proti panovníkovi Leopoldovi, ktorého bol František súčasťou, uvrhnuté do značného chaosu.

Čadčiansky cintorín pozná asi každý z nás. Je to miesto piety a pokoja. Pokiaľ sa tam vyberiete hoc aj v najrušnejší deň vždy tam nájdete ticho, ktoré Vás vie obstúpiť.

Rakúsky cisár, český a uhorský kráľ František Jozef I. bol najdlhšie vládnuci panovník na našom území. Sám seba označoval za „posledného európskeho monarchu starej školy“.

Ján Palárik (1822 – 1870), katolícky kňaz a rodák z Rakovej, známy aj pod pseudonymom Beskydov patril k národným buditeľom a najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej drámy 19. storočia.

Ide o malú vidiecku stavbu s rustikálnou architektúrou odrážajúcou regionálny kysucký pôvod. Architektonické prvky a konštrukčné detaily poukazujú na využitie miestnych materiálov a tradičných stavebných techník, typických pre menšie dedinské sakrálne stavby severozápadného Slovenska.

Keď sa povie Kysuce, väčšina si predstaví zemiaky a drsnú klímu. Málokto však tuší, že tento región bol minimálne od 16. storočia domovom pivovarov a dokonca sa tu pestoval chmeľ.

­K popredným, no menej známym osobnostiam slovenskej vedy nepochybne patrí kysucký rodák Ján Lendvai‐Lušňák, ktorý sa zároveň považuje i za jedného z prvých iniciátorov vzniku Kysuckého múzea.

Vypuknutie 1. svetovej vojny hlboko zasiahlo osudy stámiliónov ľudí.

Nad mestom Čadca sa vypína nenápadný kamenný kríž, ktorý na prvý pohľad nemusí zaujať. V objatí dvoch statných líp je tichým svedkom zabudnutej tragédie vtedajšieho mestečka Čadca.

Jedna z mála pohľadníc, ktoré zachytávajú podobu Kysuckého Nového Mesta pred veľkým požiarom, ktorý spustošil mesto v roku 1904, ukazuje tri konkrétne domy na námestí.