Prechádzky stratenou Čadcou pokračujú. Spoznajte spoločne s Lukášom Kubiatkom ďalšie zaujímavé pohľady do minulosti, ktoré nadchnú nielen obyvateľov mesta Čadca.
Pozrime sa na príbeh zbojníka, ktorý je stáročia síce všetkým známy, avšak celý ten čas je trochu zatienený príbehom Juraja Jánošíka. Tomáš Uhorčík sa narodil okolo roku 1674 v dedine Turzovka v západnej časti Kysúc.
V Kysuckom Novom Meste sa napriek výrazným prestavbám v 20. storočí zachovalo niekoľko zaujímavých starých domov.
Dnes prechádzame cez mosty bez toho, aby sme sa zamysleli. No v 19. storočí bola cesta cez rieku Kysucu a dravú Bystricu hazardom.
Predstavte si Kysuce bez áut, bez asfaltiek a bez elektriny. Je rok 1871 a krajinou sa ozýva pískanie parnej lokomotívy.
Príbeh Juraja Jánošíka patrí medzi najznámejšie a zároveň najviac mýtmi opradené kapitoly slovenských dejín. Tento článok prináša pohľad na menej známe archívne dokumenty a súdne procesy, ktoré bezprostredne súvisia s jeho činnosťou, prenasledovaním i širším politickým pozadím doby.
Dnes všetci čakáme na diaľnicu D3, ale vedeli ste, že v roku 1928 existoval plán na inú strategickú cestu, ktorá mohla navždy zmeniť mapu Kysúc? Mala spojiť Kysucké Nové Mesto priamo so Starou Bystricou cez hory.
Hranica medzi Kysucami a Živieckym panstvom bola od príchodu valachov pomerne horúcim územím, či už kvôli zvýšenému záujmu feudálnych panstiev o tieto lokality, ale aj vďaka samotnému temperamentu valašského obyvateľstva, ktoré sa v miestnych horách ozbrojené začalo pohybovať.
Pri starej železničnej stanici v Čadci kedysi stála busta. Nebol to cisár ani svätec. Bol to Peter Ráth – muž, aj vďaka ktorého zásluhou sa Čadca stala dôležitým železničným uzlom a priemyselným mestom. Dnes o ňom takmer nikto nevie.
Pôsobenie drotárov zo Zákopčia (a z Kysúc vôbec) sa v medzivojnovom období neobmedzovalo len na územie novovzniknutého Československa, ale niektorí naďalej pracovali v zahraničí, kde sa usadili dočasne alebo natrvalo.
Súčasný neskoro barokový a jednoloďový kostol bol postavený v rokoch 1787 až 1793. Niektoré zdroje uvádzajú dokončenie kostola v roku 1794. Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V interiéri môžeme obdivovať kazateľnicu a vitrážové okná z roku 1916.
Dve zaujímavé nehnuteľné národné kultúrne pamiatky sa nachádzajú v osade Hlboké, obec Makov. Pamiatky stoja pri modrej turistickej trase a zároveň cyklotrase, ktorá vedie na vrch Beskyd (900 m n. m.) na česko - slovenskom pohraničí. Poďme si ich postupne predstaviť.
V centre obce Raková, na mieste, kde stál starý drevený kostol, môžeme dnes obdivovať Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý je zapísaný v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Kaštieľ Oščadnica dal postaviť gróf Valentin Ballestrem (Valentin von Ballestrem) v rokoch 1910 - 1913. Neoklasicistický, dvojpodlažný objekt slúžil ako letné poľovnícke sídlo.