Písalo sa 16. storočie a divoké hrebene Kysúc nepoznali hranice obcí, ako ich poznáme dnes.
Prechádzky stratenou Čadcou pokračujú. Spoznajte spoločne s Lukášom Kubiatkom ďalšie zaujímavé pohľady do minulosti, ktoré nadchnú nielen obyvateľov mesta Čadca.
Pred 122 rokmi, dňa 16. augusta 1904 zasiahol Kysucké Nové Mesto veľký požiar, ktorý navždy zmenil jeho tvár.
Druhá polovica 19. storočia priniesla do celej spoločnosti modernizáciu. Postupne sa začala zvyšovať aj gramotnosť obyvateľstva. Šírenie správ o dianí v regiónoch sa tak mohlo postupne rozvinúť aj v tlačovej podobe.
Kysuce v 18. storočí boli drsným krajom plným chudoby. Uprostred neho však žil rod, ktorý bohatol rýchlejšie než samotné panstvo.
Zdalo by sa, že motoristický šport na Kysuciach bol a je okrajovou záležitosťou. Motoristický šport má na Kysuciach dlhú a bohatú históriu.
Písal sa 17. máj 1719. Kysuce a Oravu vtedy nespájali len hory, ale aj temné chodníčky mužov, ktorí sa rozhodli vziať spravodlivosť a bohatstvo do vlastných rúk.
Dňa deviateho júla roku Pána 1904 konal sa v mestečku Čadca trh. Rínok, dnešné Námestie Slobody, bol v onen deň preplnený stánkami a vravou.
Písalo sa 17. storočie a husté lesy na pomedzí Kysúc a Poľska patrili zbojníkom.
Písal sa rok 1835 a nad zablatenými cestami kysuckej obce Horelica sa vznášal ťažký prach a beznádej. Kedysi prosperujúca dedina ukrytá v hlbokých lesoch zažívala najtemnejšie obdobie.
Súčasný neskoro barokový a jednoloďový kostol bol postavený v rokoch 1787 až 1793. Niektoré zdroje uvádzajú dokončenie kostola v roku 1794. Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V interiéri môžeme obdivovať kazateľnicu a vitrážové okná z roku 1916.
Pamätník patrí medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky a v príslušnom registri je vedený pod názvom „Pomník padlým v 1. svetovej vojne“.1
Zvonica v obci Lodno pochádza zo začiatku 19. storočia. Jedná sa o kamenno - murovanú ľudovú stavbu, strechu má pokrytú šindľom. Zvon bol odliaty v roku 1805.
Rozpažené ruky sochy Ježiša Krista pomyselne ochraňujú 125 padlých občanov obce Raková. „My padli – aby národ žil.“ Uvádza sa na strednej mramorovej tabuli nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky.
