Príbeh zbojníkov z Bystričiek, ako počiatkom 18. storočia volali Vychylovku v Bystrickej doline na Kysuciach, je spojený s dňom 17. máj 1719, kedy sa viacerí tamojší muži z nejakej príčiny rozhodli obohatiť sa prepadnutím gazdu Mateja Ušáka alias Branliaka v dedine Slanici na Orave.
Erby sú ako súčasť kultúrneho dedičstva nepochybne zaujímavým predmetom vedeckého skúmania.
Málo známa a trochu neprávom zabudnutá postava z dejín Kysúc a okolia Žiliny. Zuzana Bakošová pochádzala zo starého rodu Bakoš – Osgyáni (Oždiansky) z Gemerskej župy.
Komunistická strana – verzus stavebné povolenie. Normalizácia, ktorá nastala v Československu v rokoch 1969 – 1971 zmenila pomery, život i bežné situácie.
Svätojánska noc má veľkú moc. A veru má. Obracia slnko. To nič iné nedokáže.
Počas horúceho dňa 19. júla roku 1748 sa v obci Stará Bystrica odohral súd, ktorému predsedal úradník Trenčianskej stolice Mikuláš Záhorak a asistoval prísediaci Pavol Akay.
Perla je už storočia považovaná za symbol niečoho vzácneho, obdivuhodného a cenného. Stratenou perlou baróna Poppera a grófa Ballestrema bude v prenesenom význame historická budova nachádzajúca sa v Čadci.
Akékoľvek zachytenie regiónu Kysúc z minulosti je vždy veľmi zaujímavým čítaním, z ktorého sa dá čerpať množstvo cenných poznatkov. Jeden taký z konca 19. storočia spracoval Alojz Július Lovčáni, ktorý bol slovenský geograf, národopisec, člen piaristického rádu.
Po stáročia boli na Kysuciach ľudia odkázaní sami na seba a dobové praktické i magické úkony na zabezpečenie pôrodu.
Je obdobie, keď sa košíky bylinkárov plnia nežnými farebnými kvietkami prvosienky, podbeľu, pľúcnika, ale aj ostrými listami žihľavy, púpav alebo brezy.
Kaštieľ Oščadnica dal postaviť gróf Valentin Ballestrem (Valentin von Ballestrem) v rokoch 1910 - 1913. Neoklasicistický, dvojpodlažný objekt slúžil ako letné poľovnícke sídlo.
V centre obce Raková, na mieste, kde stál starý drevený kostol, môžeme dnes obdivovať Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý je zapísaný v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Zvonica v obci Lodno pochádza zo začiatku 19. storočia. Jedná sa o kamenno - murovanú ľudovú stavbu, strechu má pokrytú šindľom. Zvon bol odliaty v roku 1805.
Pamätník patrí medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky a v príslušnom registri je vedený pod názvom „Pomník padlým v 1. svetovej vojne“.1