Skvelá správa pre náš región. Prichádza investícia, ktorá dostane Kysuce na mapu najväčších svetových atrakcií!
Zdravotníctvo vo všeobecnosti v každej spoločnosti vo veľkej miere ovplyvňuje celkovú kvalitu a úroveň života. V tejto oblasti však situácia v medzivojnovom období na Kysuciach nebola príliš priaznivá.
Takýto nález sa podarí raz za desaťročie! Slovensko je odteraz bohatšie o ďalší technický unikát. Bádatelia z Kysúc objavili niečo, čo sa môže zapísať do našej histórie.
Autormi knihy Stratení v horách sú Miloš Jesenský a Robert K. Leśniakiewicz, je o výprave za temnými tajomstvami Tatier a Babej hory. Dej sa odohráva aj na Kysuciach. V kníhkupectvách je už dostupná, prinášame úryvok z nej.
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou nazývaný aj Kysucká Sixtínska kaplnka oslávi v tomto roku 50. výročie svojej posviacky.
Rok 1928 bol v Československu výnimočný. Celý sa niesol v znamení osláv významného jubilea. Spoločnosť si pripomenula významné výročie – 10 rokov existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Po skončení prvej svetovej vojny vstúpili Kysuce do novej éry. Nový štát a jeho demokratický režim vytvoril dovtedy nebývalé možnosti pre rozvoj mnohých predtým potlačovaných sfér spoločenského života.
Keď sa povie liečenie bylinkami, tak si väčšina z nás predstaví bylinkový čaj, v lepšom prípade tinktúru alebo bylinkovú masť. Do repertoára bylinkára patria aj mnohé iné praktiky. Jedným z nich je vydymovanie.
Okrem občianskych slobôd priniesol rok 1918 a s ním spojený vznik Československa obyvateľom Kysúc i nebývalý rozvoj kultúrneho a národného života.
Neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou prevádzky jednotlivých lesných železníc na území Slovenska boli ich zamestnanci.
Renesančný kaštieľ sa nachádza v obci Radoľa, neďaleko Kysuckého Nového Mesta. Ako sídlo šľachty bol postavený v 16. storočí, prvýkrát sa písomne spomína v roku 1575.
Súčasný neskoro barokový a jednoloďový kostol bol postavený v rokoch 1787 až 1793. Niektoré zdroje uvádzajú dokončenie kostola v roku 1794. Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V interiéri môžeme obdivovať kazateľnicu a vitrážové okná z roku 1916.
Čo si predstavujte pod slovným spojením nehnuteľná národná kultúrna pamiatka? Veľký nehnuteľný objekt? Mohol by to byť kostol, drevenica, prípadne socha? A čo by ste povedali na nástennú maľbu v kostole ... nie jednu, rovno dve! Na Kysuciach ich máme vďaka talentu slovenského maliara Jozefa Hanulu. Poďme ich spoločne spoznať ...
Pamätník patrí medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky a v príslušnom registri je vedený pod názvom „Pomník padlým v 1. svetovej vojne“.1