„Ukáž Slovákovi zástavu, prevedieš ho na kraj sveta,“ písalo sa v zborníku Katolícke Slovensko z roku 1933 v súvislosti s pútnickými aktivitami Slovákov.
Kysuce sú horský región, ktorý v dejinách skrýva zaujímavé osudy ľudí, žijúcich v zložitých podmienkach.
Medzi zlomovými udalosťami jesene roku 1918 a nasledujúcich mesiacov, zohráva výnimočnú rolu tzv. Kysucká garda.
Malebné Kysuce sú krásne a rôznorodé. Aj keď sa mnoho vianočných zvykov šírilo celým Slovenskom, niektoré sa viazali výhradne k nim.
Tento týždeň vyšla Jánovi Podmanickému nová kniha. Je to jeho štvrtý knižný počin a môžem povedať, že knihu som prečítal „na jeden hlt“
Sviatok svätej Lucie sa na Kysuciach spájal s obchôdzkami maskovaných žien s postavou Lucie.
Príspevok Alojza Kontrika o drotároch z obce Zákopčie.
Menej známu kapitolu z dejín Kysucko-oravskej lesnej železnice opisuje historik Martin Turóci.
Historik Marián Liščák píše o období, kedy Čierne stálo na prahu modernej doby.
V centre obce Radoľa stojí kaplnka so zvonicou. Súčasťou objektu je historicky cenná a pamiatkovo chránená socha svätca.
Čo si predstavujte pod slovným spojením nehnuteľná národná kultúrna pamiatka? Veľký nehnuteľný objekt? Mohol by to byť kostol, drevenica, prípadne socha? A čo by ste povedali na nástennú maľbu v kostole ... nie jednu, rovno dve! Na Kysuciach ich máme vďaka talentu slovenského maliara Jozefa Hanulu. Poďme ich spoločne spoznať ...
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže.
Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí v časti obce s názvom „Majer.“ S výstavbou kostola sa začalo v roku 1791, dokončený i vysvätený zároveň bol v roku 1801. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky uvádza dobu vzniku kostola od roku 1790 do 1798.
