Socha sa nachádza pred dnešným kostolom sv. Jána Krstiteľa. Prečítajte si, kto bol Ján Nepomucký.
2. časť príspevku Mária Janíka o Kysučanoch, ktorí zostali pochovaní v sovietskej zemi.
Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti.
„Ukáž Slovákovi zástavu, prevedieš ho na kraj sveta,“ písalo sa v zborníku Katolícke Slovensko z roku 1933 v súvislosti s pútnickými aktivitami Slovákov.
Kysuce sú horský región, ktorý v dejinách skrýva zaujímavé osudy ľudí, žijúcich v zložitých podmienkach.
Medzi zlomovými udalosťami jesene roku 1918 a nasledujúcich mesiacov, zohráva výnimočnú rolu tzv. Kysucká garda.
Malebné Kysuce sú krásne a rôznorodé. Aj keď sa mnoho vianočných zvykov šírilo celým Slovenskom, niektoré sa viazali výhradne k nim.
Tento týždeň vyšla Jánovi Podmanickému nová kniha. Je to jeho štvrtý knižný počin a môžem povedať, že knihu som prečítal „na jeden hlt“
Sviatok svätej Lucie sa na Kysuciach spájal s obchôdzkami maskovaných žien s postavou Lucie.
Súčasný neskoro barokový a jednoloďový kostol bol postavený v rokoch 1787 až 1793. Niektoré zdroje uvádzajú dokončenie kostola v roku 1794. Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V interiéri môžeme obdivovať kazateľnicu a vitrážové okná z roku 1916.
Kríž s korpusom na podstavci (tiež zaužívaný názov prícestný kríž) z roku 1911 dali zhotoviť Štefan Brandys a Jozef Králik. Kríž je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1967 a pozostáva z piatich pamiatkových objektov; podstavec, socha Panny Márie, reliéf č. 1, reliéf č. 2 a kríž s korpusom.
Rozpažené ruky sochy Ježiša Krista pomyselne ochraňujú 125 padlých občanov obce Raková. „My padli – aby národ žil.“ Uvádza sa na strednej mramorovej tabuli nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky.
Kaštieľ Oščadnica dal postaviť gróf Valentin Ballestrem (Valentin von Ballestrem) v rokoch 1910 - 1913. Neoklasicistický, dvojpodlažný objekt slúžil ako letné poľovnícke sídlo.
