Rozhodli ste sa postaviť budovu, ktorá je na čadčianske pomery neobvyklá. Je z nej totiž cítiť architektúru. Prečo ste nepostavili klasickú "krabicu"? Bolo by to určite lacnejšie...

Od začiatku sme sa snažili pristupovať k návrhu projektu tak, aby sme boli spokojní nielen po vizuálnej stránke, ale aj čo sa týka funkčnosti celého interiéru a exteriéru v danej lokalite. Cieľom bolo vytvoriť niečo pekné, kvalitné a ukázať, že k developmentu v malom meste sa dá pristupovať aj inak, než len počítať čo najviac metrov a nakúpiť neónovú fasádnu farbu z výpredaja. Avšak nerobíme nič revolučné – stačí sa len prejsť po nejakom peknom meste a preniesť dobrú prax sem.

Krabicový dizajn by bol možno trochu lacnejší, ale pre nás je dôležité, aby sme boli stotožnení s tým, čo sme vytvorili, a akú hodnotu má budova pre okolie a naše rodné mesto. Okolie vplýva na to, ako sa cítime, preto kvalitný a pekný priestor vie pomôcť zlepšiť našu náladu a pohodu. Myslím si, že sa nám to podarilo. Dostávame veľa pozitívnej spätnej väzby odkedy sme zdemontovali lešenie a upravili okolie. To nás veľmi teší.

Čím je podľa vás budova zaujímavá? Podstatným prvkom je neobvyklý tehlový obklad.

Myslím, že Dom Nuvo má viacero častí, vďaka ktorým je to zaujímavý objekt. Fasáda je určite niečo, čo si človek všimne ako prvé. Tvorí ju okolo 40 000 kúskov pálenej fasádnej tehly, ktoré boli po jednom ručne lepené do 3D väzby. Chceli sme urobiť niečo neobvyklé a nadčasové, čo bude mať pridanú hodnotu aj pre lokalitu. Tehla je prírodný materiál, ktorý je zároveň trvácny a ľahký na údržbu do budúcna.

Zaujímavé je aj podlubie prepojené s exteriérovým schodiskom, ktoré sa nachádza na prízemí. Vytvára prirodzenú ochranu pred počasím pre ľudí, ktorí navštevujú naše prevádzky alebo len stoja na zastávke. Je to klasický mestotvorný prvok, ktorý priestor poľudšťuje.

Tiež by som rád spomenul vnútorné technológie vzduchotechniky, chladenia a smart elektroinštalácie, ktoré posúvajú kvalitu vnútorných priestorov na úplne inú úroveň a do 21. storočia.

Ktoré čadčianske budovy vás inšpirovali? Ktoré sú podľa vás dobré? Keď sme zverejnili článok, že táto budova vyrastá, povedali ste, že bude bez reklám, presnejšie bez nadmerného vizuálneho smogu. Platí to stále?

Veľmi sa mi páči mestský dom a vlaková stanica aj keď tá je žiaľ zanedbaná. Sú to verejné budovy, ale okrem týchto a niekoľkých historických, ktoré ešte ostali zachované, je ťažké nájsť niečo kvalitné, pekné a premyslené. Čadca zažila eldorádo farieb a prístupov bez konceptu počas posledných 20 rokov. Aj preto, že tu úplne absentuje nejaká regulácia, ktorá by aspoň nastavila zdravé hranice, čo je možné a čo už nie. Kvalitné mestá majú kvalitné koncepcie a víziu, ako chcú vyzerať v budúcnosti. V Čadci niečo také absentuje. Žiaľ už je to z veľkej časti aj nenapraviteľné na najbližšie dekády. Aj preto má súčasné vedenie mesta ťažkú úlohu napraviť tento stav.

Je jasné, že vizuálny smog by nemal mať v mestách priestor. Preto ho v našom projekte budeme úplne minimalizovať pri označovaní prevádzok a hľadať vhodnú formu, aby sme mali stále dobrý pocit z budovy a verejného priestoru, keď pôjdeme okolo.

Veľa developerov stavia tak, že postaví budovu a tým to končí. Vy však tvoríte aj verejný priestor v okolí. Čo to všetko obnáša?

Nemyslím si, že tento prístup má budúcnosť. Každý súčasný kvalitnejší developer sa štandartne stará aj o verejný priestor, pretože si uvedomuje, že ľudia sa musia cítiť dobre a komfortne v okolí projektu, aby tam radi trávili svoj čas. Verejný priestor je dôležitý a bol pre nás od začiatku prioritou. Chceli sme sa zamyslieť nad potrebami ľudí, ktorí sa v tom priestore bežne nachádzajú. Keďže som na zastávke štátnych majetkov strávil ako študent veľa času, bolo to pre mňa celkom jednoduché.

Chýbali tam základné veci. Ľudia potrebujú miesto na sedenie, preto sme pridali mobiliár. Chceli sme do priestoru navrátiť zeleň, a tak sme vysadili platany, ktoré časom vytvoria prirodzený tieň a spríjemnia mikroklímu. Tiež tam chýbal súvislý chodník, a preto bolo nebezpečné sa v priestore pohybovať.

Keďže dnes sa pri tvorbe verejného priestoru myslí aj na znevýhodnené skupiny, celý priestor je bezbariérový a použili sme aj dlažbu pre zrakovo znevýhodnených. Je dôležité spomenúť, že celý priestor sme rekonštruovali na vlastné náklady. Keď osadíme novú autobusovú zastávku, priestor bezplatne odovzdáme mestu. Touto cestou aj ďakujem za konštruktívny prístup zo strany mesta a verím, že budú túto mikrolokalitu udržovať v dobrej kondícii.

Ďakujem za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus
foto: redakcia, P. Vancel, Jana Hrinová