Od 12.augusta 2026 platia v celej Európskej únii nové pravidlá pre obaly a obalový odpad. Nariadenie PPWR má znížiť množstvo odpadu a zjednotiť pravidlá v členských krajinách.
Pre malé internetové obchody však môže byť problémom najmä povinnosť riešiť rozšírenú zodpovednosť za obaly aj v krajinách, do ktorých predávajú. Pri malom počte zásielok môžu byť náklady neúmerne vysoké.
Zámer nových pravidiel je jasný - znížiť množstvo obalového odpadu, podporiť recykláciu a postupne zabezpečiť, aby boli obaly lepšie recyklovateľné a nezasielať zákazníkom „vzduch“ v poloprázdnych krabiciach. Európske nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov, známe ako PPWR, sa od 12. augusta 2026 uplatňuje vo všetkých členských štátoch EÚ.
Práve cezhraničný predaj však prináša pre malé e-shopy otázky, ktoré môžu mať veľmi praktické a finančné dôsledky. Zámer chrániť životné prostredie je šľachetný, no krutá prax priniesla pre malé firmy neúmerný administratívny a finančný šok. Nové európske nariadenie o obaloch (PPWR) stavia pred malé internetové obchody absurdnú prekážku: ak chcú poslať tovar do zahraničia, musia platiť desiatky až stovky eur za zazmluvneného oficiálneho zástupcu pre odpadové hospodárstvo. Pre mnohých drobných podnikateľov je to okamžitá stopka.
Podľa platných pravidiel totiž musí mať každý e-shop v každej členskej krajine EÚ, do ktorej pošle hoci len jediný balík, povinnosť ustanoviť autorizovaného zástupcu pre EPR, kde výrobca z iného členského štátu sprístupňuje obaly alebo balené výrobky prvýkrát, pričom nejde o štát, v ktorom je usadený.
Jeden balík do zahraničia a nové povinnosti
PPWR počíta s tým, že pri predaji obalov alebo balených výrobkov priamo konečnému používateľovi v inom členskom štáte vznikajú povinnosti súvisiace s rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, teda EPR.
Európska komisia vo svojom výkladovom dokumente vysvetľuje, že pri online predaji sa ponuka výrobku priamo konečnému používateľovi považuje za uvedenie na trh v členskom štáte, kde sa nachádza zákazník. Producent potom musí v príslušnej krajine, kde tovar zaslal riešiť registráciu, vykazovanie a poplatky spojené s rozšírenou zodpovednosťou za obaly, pričom sa požiadavky medzi štátmi líšia.
Pre veľký nadnárodný e-shop, ktorý denne posiela tisíce zásielok do celej Európy, môže ísť o zvládnuteľnú administratívu. Úplne iná situácia však nastáva pri malom podnikateľovi, ktorý napríklad odošle do konkrétnej krajiny iba niekoľko balíkov za rok.
Problémom sú najmä náklady a administratíva
Aktuálne pravidlá počítajú aj s povinnosťou ustanoviť v inom členskom štáte autorizovaného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu. Práve táto povinnosť sa stala predmetom kritiky zo strany malých podnikateľov a je jedným z dôvodov, prečo sa o úprave pravidiel v Bruseli intenzívne diskutuje.
V praxi totiž môže mať malý e-shop zákazníkov v niekoľkých krajinách, pričom v každej z nich musí riešiť samostatné registračné a administratívne povinnosti, prípadne služby miestneho zástupcu.
Konkrétna suma pritom závisí od krajiny, systému EPR, poskytovateľa služieb, množstva a druhu obalov. Pri niektorých podnikateľoch však môžu byť fixné náklady v pomere k objemu cezhraničného predaja natoľko vysoké, že ďalšie zasielanie tovaru do konkrétnej krajiny prestane ekonomicky dávať zmysel. A práve to je problém, na ktorý upozorňujú malé internetové obchody naprieč Európou.
Malý e-shop z Kysúc. Zahraničných zákazníkov si vážime, no matematika nevychádza
Podobnú situáciu rieši aj menší e-shop z Kysúc, ktorý vyrába a predáva výživové doplnky. Jeho výrobky sú určené aj pre zákazníkov v ďalších krajinách EÚ.
„Naše doplnky výživy bez problémov spĺňajú európsku legislatívu. Zákazníci z Česka, Rakúska či Nemecka si náš tovar obľúbili a mesačne sme za hranice posielali desiatky balíkov,“ opisuje majiteľ kysuckého e-shopu.
Nové pravidlá však podľa neho prinášajú úplne inú otázku, či sa vôbec oplatí pokračovať v predaji do krajín, kde je počet objednávok nízky.
„Ak mám zaplatiť tisíce eur ročne len za to, aby som mal v jednotlivých krajinách splnené povinnosti súvisiace s obalmi, celá matematika sa rozpadne. Zisk z niekoľkých desiatok balíkov ani zďaleka nepokryje takéto fixné náklady. Museli sme preto predaj do zahraničia pozastaviť,“ hovorí.
Nejde pritom iba o jeden konkrétny e-shop. Európska komisia sama identifikovala pravidlá rozšírenej zodpovednosti výrobcu ako jednu z oblastí, ktoré môžu vytvárať prekážky cezhraničnému podnikaniu. V auguste sa navyše v rámci verejnej spätnej väzby objavili aj konkrétne podnety od prevádzkovateľov malých online obchodov, ktorí upozorňovali, že pre náklady spojené s autorizovanými zástupcami radšej prestali posielať tovar do iných členských štátov.
EÚ o probléme vie, riešenie je však v nedohľadne
Európska komisia v decembri 2025 navrhla zmenu, podľa ktorej by sa povinnosť ustanoviť autorizovaného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť pri cezhraničnom predaji zo strany podnikateľov usadených v EÚ pozastavila až do 1. januára 2035 (stále ide o návrh, nie platnú úpravu). Cieľom návrhu je znížiť administratívnu záťaž pre firmy, ktoré predávajú svoje výrobky spotrebiteľom v iných členských štátoch.
Dôležitý detail však je, že toto zatiaľ nie je platná zmena pravidiel. Návrh ešte prechádza legislatívnym procesom Európskej únie. Európsky parlament sa problematikou zaoberal aj v septembri 2026, pričom samostatná parlamentná procedúra k vplyvu PPWR na malé a stredné podniky bola ukončená 16. septembra. Kým sa teda pravidlá nezmenia, podnikatelia musia vychádzať z aktuálne platnej legislatívy.
Keď sa "ekologické" pravidlá stanú prekážkou pre malý obchod.
PPWR prináša množstvo požiadaviek, ktorých cieľom je znížiť množstvo odpadu a zlepšiť nakladanie s obalmi. Európska komisia zároveň deklaruje, že nové pravidlá majú zjednotiť podmienky na jednotnom trhu a znížiť administratívne rozdiely medzi členskými štátmi. Pri malých e-shopoch sa však ukazuje druhá stránka problému. Ak podnikateľ predáva iba malé množstvo tovaru do niektorej krajiny EÚ, náklady na splnenie všetkých povinností môžu byť v nepomere a teda omnoho vyššie ako samotný obrat na danom trhu a to nehovoríme o zisku.
Výsledkom potom môže byť aj rozhodnutie, ktoré už dnes robia niektoré malé e-shopy - zahraničné objednávky jednoducho neprijímať a neposielať tovar do zahraničia.
Pre zákazníka to znamená menej možností, pre malého výrobcu menší trh a pre európsky jednotný trh otázku, či sa podarí nastaviť environmentálne pravidlá tak, aby boli zvládnuteľné nielen pre veľké korporácie, ale aj pre malé firmy, ktoré posielajú niekoľko desiatok balíkov ročne za hranice.
Autor: redakcia
Foto: pexels.com
