Návrat do minulosti: Keď sa vyučovalo v škole Ochodnica - Petránky

Zamýšľali ste sa už niekedy ako vyzeralo školské vyučovanie v triedach našich rodičov, či dokonca starých rodičov? Isto nemali k dispozícii každodenný dovoz do školy a odvoz z nej po vyučovaní, nedržali v rukách mobilné telefóny, tablety, nesedeli na hodinách informatiky za počítačmi. Nebol internet a ani EduPage po nás nič nechcel.

Obdobie bez online priestoru, kedy sa známky, poznámky a informácie pre rodičov zapisovali do fyzickej – papierovej žiackej knižky, som zažil i ja. Na strednej škole sme sa ešte učili písať na písacom stroji. Neskôr prišli hodiny informatiky, kde sme v začiatkoch využívali československý textový procesor takzvaný „Text 602“ (T602). T 602 bol vlastne predchodca súčasného balíka Microsoft Office.

Toto všetko je pre súčasné školopovinné deti isto nepredstaviteľný scenár. Ale čo keby sme zašli ešte do väčšieho extrému, do extrémnych zákutí kysuckých osád, kde bolo bežné, že žiaci sa učili pri mihotajúcom sa plameni petrolejky. Jednoducho povedané tepelné, svetelné a priestorové podmienky boli ešte v plienkach.

No napriek tomu, že sa v súčasnosti tvárime vyspelo, naše školstvo sústavne naráža na rovnaké problémy ako v minulosti. Medzi tieto problémy patrí nedostatok učiteľov, nezáujem rodičov, správanie i dochádzka žiakov a prevažujúci spôsob financovania v zmysle „urob si sám“.

V rámci tohto príspevku nazrieme do „života“ konkrétnej školy, subjektu, ktorý sa snažil vzdelávať deti pod súčasným Marťáckym vrchom v nadmorskej výške približne 800 metrov.

Nedá mi ešte nespomenúť jedno meno, ktoré sa spája s príbehom tejto školy, meno, bez ktorého by tento príspevok nevznikol a príbeh školy by zostal zabudnutý, založený niekde v šuplíku. A nielen príbeh školy, ale i mená ľudí, ktorí vynaložili enormné úsilie s jasným cieľom – vzdelávať.

Pod týmto menom sa skrýva pán Július Mokáň z Ochodnice, ktorý starostlivo uchoval zápisnice, kroniku a ďalšie dokumenty, ktoré vypovedajú náš príbeh školy na Petránkach. Za jeho ochotu podeliť sa o materiál patrí pánovi Júliusovi Mokáňovi veľké poďakovanie.

Materiál vo forme textu sa skladá z dvoch častí. Prvá časť pozostáva zo zápisníc rodičovského združenia z rokov 1938 – 1948. Druhá časť, kronika školy, je zasadená do obdobia rokov 1961 – 1973.

Prvá časť tvorená zápisnicami z rodičovských združení pôsobí až monotónnym dojmom, kde sa donekonečna rieši stavba školy, problémy s dodávateľmi a dochádzka žiakov. Priznám sa, že pri prepise som už občas strácal trpezlivosť, pretože čítať donekonečna tie isté problémy nepôsobilo na mňa príliš pozitívne. Naopak, druhá časť – kronika predstavovala ďaleko živší materiál, popisujúci taktiež „staré – známe problémy“ zo zápisníc, napriek tomu v textoch prevažujú zaujímavostí z bežného života v škole.

Príspevok o škole do veľkej miery tvorí doslovný prepis materiálu z dôvodu zachovania autenticity.

Chudobná osada Petránky

V príspevku s názvom „Musia obchádzať predpisy, aby mali školu“, ktorý vyšiel dňa 09. júna 1937 v novinách Novosti nachádzame prvé zmienky o škole na Petránkach.

„Na Kysuciach potrebujeme nezbytne viac škôl. Pravda, od prevratu sa tu mnoho vykonalo, ale to všetko ešte nestačí. Kysuce majú svoju špeciálnu školskú otázku. Na počet obcí je síce škôl pomerne dosť, ale obce väčšinou sú roztrúsené po kopaniciach, často od stredu obce vzdialených na niekoľko kilometrov, takže návšteva školy robí veľké ťažkosti. Len také Krásno má 46 osád, vzdialených od centra až 10 km. Tried je málo a sú umiestené nedostatočne v sedliackych chyžiach s malými oknami, hlinenou podlahou a s lavicami posbíjanými z dosák. Aby boli odstránené aspoň najkrikľavejšie nedostatky, bolo by treba 55 tried.

V niektorých obciach chýbajú až štyri triedy. Chudobná osada Petranky, vzdialená od Ochodnice 6 a od Zákopčia 4 km, má 70 detí, ktoré navštevujú školu veľmi nepravidelne, najmä v zime. Materská obec sľubuje im už 13 rokov školu, ale sľub zostáva iba sľubom.

Zaujímavé je, ako si niektoré obce na Kysuciach pomohly od nedostatku škôl. Stavať riadnu školu, to znamená nielen mnoho peňazí, ktorých obce nemajú, ale aj dodržanie rôznych predpisov hygienických a stavebných, schválenie plánov a mnoho prosieb. Preto si občania pomohli krátkym spôsobom. Postavili v poslednom čase v Zákopčí, Oščadnici a Vreščovači drevené chaty a keď v starých miestnostiach nebolo už možné vyučovať, požiadali, aby chaty boly uznané za školy.

Toto boli nútení podniknúť, lebo školská stavebná správa by stavbu drevených škôl neschválila. Keď je postavená pred hotovú vec, nemôže už pravda nič robiť. Je to síce obchádzanie predpisov, ale preca len lepšie, ako keby sa vôbec nič nestavalo. Sú vyhliadky, že tento stav bude preca len zlepšený, lebo budúceho roku má byť na Kysuciach postavené niekoľko moderných školských budov s dostatočným počtom tried.“ ¹

Príspevok s názvom „Musia obchádzať predpisy, aby mali školu“, vyšlo dňa 09. júna 1937 v novinách Novosti ¹

Štátna ľudová škola Ochodnica – Petránky

Náš príbeh, respektíve príbeh vzdelávacej inštitúcie začína dostupnou zápisnicou zo dňa 08. septembra 1938, v ktorej sa uvádza, že v školskom roku 1937/38 sú zaznačené iba rodičovské porady, podľa zápisnice o prehliadke školy.

Čo sa rozoberalo na rodičovských poradách, ani kto bol predsedom, nebolo nikde zaznamenané. Rodičovské združenie bolo založené až v školskom roku 1938/39, presnejšie dňa 14. decembra 1938, pretože následkom mobilizácie sa do uvedeného dátumu vystriedali v škole traja učitelia. Zápisnicu podpísal Rudolf Dusík, učiteľ poverený správou školy.

Okrúhla pečiatka Štátnej ľudovej školy Ochodnica - Petránky ²

Zápisnica zo dňa 14. decembra 1938

Schôdzu zahájil učiteľ Rudolf Dusík, ktorý všetkých prítomných privítal a predostrel im návrh, aby pri škole bolo založené rodičovské združenie, ktoré by úzko spolupracovalo so školou. „Aby rodičia a učiteľ sa navzájom podporovali a doplňovali vo výchove svojich detí.“

V rámci voľby bol Pavel Šutry zvolený za predsedu rodičovského združenia, Rudolf Dusík za tajomníka a Filip Kvietek za pokladníka. Do výboru boli zvolený Ján Kubaľa a Jakub Kubaľa. Zvolení funkcie prijali, hlasovalo sa tradične, zdvihnutím ruky.

Po voľbe si slovo vyžiadal učiteľ Rudolf Dusík, upozornil na školskú dochádzku, ktorá bola v minulých mesiacoch veľmi „špatná“ a vyučovanie nepravidelné.

Zápisnica zo dňa 08. januára 1939

Na stretnutí rodičovského združenia predseda navrhol, aby bol zaslaný Obvodnému ochodnickému notárskemu úradu prípis, prostredníctvom ktorého by sa žiadalo v mene rodičovského združenia o obhliadku stavu pozemku, kde mala vyrásť nová škola. Žiadosť obsahovala „Predmet“, v ktorom bolo uvedené nasledovné. „Št. ľud. Škola Ochodnica – Petránky. Vyslanie komisie k prehliadke stav. pozemku.“

Deti, budúcnosť národa, alebo žiadosť o novú školu

Predmetnú žiadosť za školu podpísal učiteľ Rudolf Dusík. Za rodičovské združenie žiadosť podpísali Pavel Šutry a Filip Kvietek. Žiadosť bola odoslaná dňa 14. januára 1939 a my poznáme jej presné znenie.

„Keďže núdzove umiestnená št. ľud. škola v osade Petránkach nevyhovuje zdravotným pomerom, prosíme predstavenstvo obce Ochodnica, aby sa postaralo o prehliadku stav. pozemku pre novú túto školu čím skôr.

Osada Petránky je od materskej obce vzdialená asi na dve hodiny cesty a od najbližšej obce 5 km. Má 50 školopovinných detí a škola jej bola priznaná. Do doby, kedy sa postaví nová škola, bude núdzove umiestnená.

Toto umiestnenie nevyhovuje, lebo je špatné osvetlenie (2 malé okná) nehygienické (dolu maštaľ) a rozmery nevyhovujúce (má vzdušný priestor 74 m3 a mala by mať 150 – 190 m3). Mimo toho ku škole nebola pririeknutá žiadna školská záhrada ani dvor. Menovaná osada je úplne izolovaná od ostatných obcí, je preto potrebné, aby tu bola škola čím prv, lebo tá má tvoriť stredisko kultúrne, sociálne a prvej pomoci. My sami sme ochotní prispieť k vybudovaniu tejto školy.

Pretože sa jedná o zdravie našich detí – budúcnosti národa – prosíme predstavenstvo obce, aby sa žiadaná vec stala čím prv skutkom, lebo pri dobrej vole a ochote zo strany obce sa to dá urobiť.“

Predseda rodičovského združenia ešte navrhol, aby bola zaslaná nová, respektíve ďalšia žiadosť na okresný úrad, pre prípad, žeby ochodnický notariát na žiadosť nereagoval. Uvažoval, že by sa žiadosť mohla zaslať až na ministerstvo skrz školský inšpektorát.

Prítomných rodičov sa predseda rodičovského združenia znova pýtal ako prispejú k vybudovaniu novej školy, a či ju vôbec chcú. Dostalo sa mu odpovede, že osadníci sú ochotní prispieť fyzickou prácou „furmankami“ (prevozom materiálu) a peňažne. Petránčania túžia po novej škole a od tejto inštitúcie očakávajú „veľký úspech na poli kultúrnom, výchovnom a sociálnom“.

Pred rodičov predstúpil učiteľ Rudolf Dusík. Apeloval na školskú dochádzku u detí, ktoré na vyučovanie prichádzajú pravidelne po ôsmej hodine, napriek tomu bolo badať istú nápravu v školskej dochádzke.

V zápisnici sa ďalej uvádza. „Stal sa prípad, že istá žena si bola sťažovať, že jej dieťa bolo v škole potrestané a krajne sa nad tým rozčuľovala. Menovaný učiteľ (Rudolf Dusík) vyslovil uspokojenie nad jej veľkou starosťou o dieťa. Dotklo sa ho však to, že niektorý rodič chce vychovať zo svojho syna nevďačné dieťa, ktoré snáď v budúcnosti bude trestať rodičov preto, lebo oni v mladosti netrestali a nenaučili ho tomu, že každý dobrý skutok musí byť odmenený a zlý potrestaný. Doma táto úloha prislúcha rodičom a v škole učiteľovi. Jeho želanie, aby sa podobné niečo nezopakovalo, bolo prijaté."

Učiteľ Rudolf Dusík navrhol kurz pre mládež v škole odrastenú a pre dospelých, ktorí cítia potrebu svoje vedomosti zväčšiť. Prihlásiť sa mal každý ústne, alebo písomne behom týždňa.

Zápisnica zo dňa 29. januára 1939

Schôdzu rodičovského združenia otvoril predseda privítaním prítomných a poveril tajomníka a učiteľa Rudolfa Dusíka, aby prečítal staršie zápisnice. So zápisnicami všetci súhlasili, výhrady mal iba pán Jakub Kubaľa, ktorý si žiadal, aby bol vyňatý z výboru rodičovského združenia, pretože to na schôdzi nebolo riadne dojednané. A tak bol do výboru zvolený miesto Jakuba Kubaľu Štefan Kubaľa.

Schôdzu ďalej viedol predseda rodičovského združenia. „Podrobne rozviedol, aké finančné ťažkosti ich budú zaťažovať, ak sa nebude tlačiť na výstavbu novej školy. Navrhol preto, aby pozemok, potrebný k výstavbe školy odkúpili sami obyvatelia osady Petránky. Jeho návrh všetci jednohlasne prijali. Všetci sa usniesli, že odkúpia pozemok v hodnote 3 – 4 000 korún, slovom troch až štyroch tisíc korún. Bolo usnesené, že platiť sa bude z čísel. Ak je v niektorom čísle viac rodín samostatných, alebo párov manželských, budú platiť rovným dielom, ako kedy mali samostatné číslo. Keďže bola väčšia čiastka prítomná, sú všetci Petránčania bez výnimky zaviazaní platiť na odkúpenie pozemku pre novú školu.“

Schôdze boli účastní: Pavel Šutry, Filip Kvietek, Ján Kubaľa, Štefan Kubaľa, Jakub Kubaľa, Pavel Bielek, Adam Sobek, Ján Adámek, Izidor Kuš, Juraj Kvietek, Jakub Bzdil, Pavel Macášek, Jozef Padych, Medard Suchár, Adam Marčán, Ján Pecár, Pavel Jurášek, Eva Pekariková, Ján Šuták st., Ján Šuták ml., Žofia Benková a Juraj Macášek (Žilinec).

Terézia Benková, Pavel Benko a Demeter Šopák (?) boli obyvatelia obce Zákopčie, ktorí sa zaviazali, že prispejú na pozemok pod školu po 20 Kč.

Predseda rodičovského združenia prišiel s návrhom, aby bola k okresnému náčelníkovi vyslaná deputácia, ktorá by sa dožadovala, aby okresný náčelník „posúril“ prehliadku pozemku, na ktorom mala vyrásť škola. Deputáciu mal viesť učiteľ Rudolf Dusík, pričom členmi bol celý výbor rodičovského združenia. Stretnutie s okresným náčelníkom sa malo na základe písomnej žiadosti uskutočniť dňa 11. februára 1939.

V závere schôdze rodičovského združenia poukázal učiteľ Rudolf Dusík na stále nepravidelnú dochádzku žiakov a upozornil nedbalých rodičov.

„Hlučnú schôdzu zakončil p. predseda a poďakoval prítomným.“

Zápisnica zo dňa 14. mája 1939

Posledná schôdza rodičovského združenia bola konaná v mesiaci január 1939, príčinou bola absencia učiteľa na škole. Deti nemal kto učiť, teda do školy nechodili a potom nasledovali jarné práce.

Hlavným bodom schôdze bolo rokovanie o stavbe školy na Petránkach. Práve v súvislosti s jej výstavbou príde dňa 25. mája 1939 stavebná komisia na miesto, aby „vyšetrila“ pôdu a vhodné miesto pre stavbu školy.

Prítomní na rodičovskom združení súhlasili s výstavbou školy a navrhli, aby pri prácach na stavbe boli výhradne zamestnaní ľudia z osady, za predpokladu, že budú schopní „prácu zastať“.

Predseda odovzdal slovo učiteľovi Tiborovi Čajovi, ktorý žiadal rodičov o dodržiavanie riadnej školskej dochádzky. Rodičom predložil i záznamy z triednej knihy o „nedbalej dochádzke“. Učiteľ tiež upozornil rodičov, že žiadneho zo žiakov nepustí zo školy k prácam počas vyučovania. A keď sa stane, že niekto svojvoľne zostane doma, bude proti jeho rodičom „zavedené trestné oznámenie“.

Upozornil aj gazdov, u ktorých slúžia školopovinné deti, aby „týmto bol daný čas k vykonávaniu žiakovských povinností“. Učiteľ Tibor Čaja badal práve u týchto žiakov veľmi slabý prospech. Schôdze sa zúčastnilo približne 25 rodičov.

Zápisnica zo dňa 15. septembra 1939

Dňa 15. septembra 1939 sa konala riadna porada rodičovského združenia, ktoré vzniklo „pri štátnej ľudovej škole v Petránkach.“ Výsledkom porady bola zápisnica, v ktorej predseda Pavel Šutry konštatuje ako ho potešilo hojné zastúpenie rodičov a ich záujem o fungovanie školy.

Avšak škole chýbala vhodná budova. Preto predseda vyzval prítomných, aby sa počas roku 1939 zvýšenou mierou pričinili o jej vybudovanie.

K slovu sa dostal i Július Krupáš, ktorý sa po dvojročnej prezenčnej vojenskej službe vracia na školu ako učiteľ. Jeho ambíciou je „viesť školu k úspechu“.

Poradu ukončil predseda poďakovaním, zároveň uviedol, že stretnutie rodičov malo zahajujúci charakter a na budúcich poradách sa už budú riešiť dôležitejšie otázky.

Zápisnicu písanú do obyčajného zošita podpísalo trinásť rodičov. Niektoré mená sú horšie čitateľné: Pavel Bielek, Juraj Macašek, Ondrej Čanecký (?), František Padich, Filip Kvietek, Ján Adamek, Jozef Sklenar (?), Adam Sobek, Adam Marčan, Anna Bielek, Anna Kubalova (?), Juraj Kvietek a Jakub Kubala.

Zápisnica zo dňa 18. októbra 1939

Riadnej porady rodičovského združenia sa zúčastnilo 29 ľudí. Hlavný bod stretnutia sa týkal výstavby školy, avšak tu sa narazilo na problém. Väčšina chlapov bola práve „vo vojenskej zimnej službe“ a pre dosiahnutie cieľa (výstavba školy) je potrebná spolupráca všetkých.

Rodičovské združenie preberalo otázku, kde sa škola postaví. Tu nastal problém, pretože odkúpenie pozemku, kde figurujú viacerí majitelia nebude jednoduchá záležitosť. Na schôdzi sa debatovalo i o „vyplanírovaní“ miesta, a kto má vlastne povinnosť „vyplanírovať“ stavebné miesto, kde bude škola postavená.

Na porade zazneli i slová o dochádzke žiakov. Ak žiak zostane zo závažných príčin doma, musí byť jeho absencia vopred ospravedlnená.

Zápisnica zo dňa 16. decembra 1939

Riadna schôdza rodičovského združenia pri ľudovej škole mala štyri body a zúčastnilo sa jej 32 členov.

Prvým bodom bolo „kuratorium“ (poradný orgán – orgán, ktorý dohliada na fungovanie). Slova sa v rámci tohto bodu ujíma správa školy a zhruba naznačuje dejinný vznik kuratória, prítomným rozpráva o jeho účele a činnosti, potom sa širšie zmieňuje o nariadení zostaviť kuratórium pri škole na Petránkach.

Správa školy ďalej presne vytyčuje povinnosti kuratória ako celku, formality založenia, ciele a pôsobnosť kuratória. „Opozdenosť“ kuratória odôvodňuje učiteľ svojou neprítomnosťou, nakoľko sa iba pred niekoľkými dňami vrátil z mesiac trvajúceho vojenského cvičenia. Reč je o učiteľovi Júliusovi Krupášovi.

V druhom bode sa ako ináč, riešila školská dochádzka. Tá sa našťastie zlepšila.

Tretí bod pojednával o dodávke palivového dreva pre školu. Správa školy „prikladá rodičom na srdce neplnenie povinností voči škole. Najmä čo sa týka kuriva, ktorého je nedostatok a mnohí ho ešte nedodali“.

Vo štvrtom bode správa školy vyzýva rodičov, aby svojim deťom nechali počas prázdnin „určité pole pre zábavu a rekreáciu a nezaťažovali ich ani inokedy nadpriemernými požiadavkami fyzickej práce“.

Zápisnica zo dňa 14. januára 1940

Program schôdze: Stavba školy. Prítomných: 39.

Predseda po privítaní prítomných hneď pristupuje k programu. Poznamenáva, že vo veci výstavby školy sa už dlho nič nevykonalo. Dôvodom bolo, že na jeseň nastúpila do činnej služby prevažná väčšina mužských členov a narukovať musel i samotný správca školy. V poslednej dobe tiež muži odchádzajú z Petránok za prácou do Nemecka.

Stavba školy však musí napredovať i za týchto okolností.

Po dlhej debate sa rodičovské združenie rozhodlo nasledovne. „Aby bola vec aktivovaná a oživená, pôjde zajtra deputácia (delegácia) na Školský inšpektorát do Čadce informovať sa, čo by bolo vhodné vo veci ďalej podniknúť – a v piatok dňa 19. januára pôjde deputácia na Okresný úrad v tej istej záležitosti. Podľa výsledku zariadi sa potom ďalšie.“

„Týmto predseda zakľučuje schôdzu.“

Zápisnica zo dňa 20. októbra 1940

Na riadnej schôdzi rodičovského združenia sa hovorilo o stavbe školy a jednohlasne bolo uznesené, aby obyvatelia osady Petránky zakúpili pozemok, ktorý bol komisiou priznaný za vhodný pre stavbu školy.

Taktiež bola napísaná a prečítaná žiadosť adresovaná okresnému úradu v Kysuckom Novom Meste, aby sa mohlo začať s výstavbou školy, keďže doterajšia školská budova nevyhovuje. Žiadosť bola odoslaná dňa 21. októbra 1940.

Nakoľko si niektorí členovia rodičovského združenia neplnili svoje povinnosti, bol podaný návrh, aby ich neospravedlnená neprítomnosť na poradách bola trestaná peňažnou pokutou.

„S poďakovaním za účasť p. predseda poradu zakľúčil.“

Zápisnica zo dňa 20. decembra 1940

Na začiatku schôdze rodičovského združenia odznela slovenská hymna. Na schôdzi bolo jednohlasne uznané, aby aj obyvatelia obce Zákopčie prispeli na zakúpenie pozemku pre stavbu školy, a to sumou 30 korún. Deti zo Zákopčia teda tiež navštevovali školu na Petránkach.

Žiadosť, v ktorej sa hovorilo o príspevku na pozemok pod školu zaslalo rodičovské združenie obecnému úradu v Zákopčí, aby obec podľa svojich možností tiež prispela.

Ďalej bol podaný návrh, aby peniaze za pozemok pod školu boli rozdelené medzi jednotlivé páry a nie na domové čísla. K predmetnej veci bolo potrebné pristúpiť tak, aby boli peniaze do 14 dní „složené“.

Predseda rodičovského združenia ešte zdôraznil význam Saleziánskeho kláštora v Žiline, prosil prítomných rodičov, aby na túto akciu prispeli.

Letmý pohľad do "sveta zápisníc" ²

Zápisnica zo dňa 02. marca 1941

Riadna schôdza rodičovského združenia bola zahájená hymnou. Následne predseda združenia dôrazne upozornil na dôležitosť zakúpenia pozemku pre stavbu školy. Doteraz vyhliadnuté miesta pre výstavbu školy sa ukázali ako „veľmi založené“ a ich zakúpenie bolo neuskutočniteľné. Z toho dôvodu bol predložený nový návrh, aby sa hľadal iný vhodný pozemok. Prítomný sa jednohlasne uzniesli, aby predseda rodičovského združenia Pavel Šutry odpredal svoj vlastný pozemok, ktorý bol vyhovujúci pre stavbu školy.

Predseda po uvážení pristal na odpredaj pozemku a ihneď boli stanovené a spísané podmienky kúpnej zmluvy. Pozemok bol „dojednaný“ za 3 100 Ks.

Celkový finančný obnos následne rozpočítali medzi jednotlivé páry, výsledná suma predstavovala 94 Ks.

Keď kúpnu zmluvu podpísali všetci členovia bolo jednohlasne uznesené, aby finančný obnos bol odovzdaný do 15. marca 1941 pánovi Filipovi Kvietkovi, ktorého poverili pre výber peňazí.

Zápisnica zo dňa 03. marca 1946

Riadna porada rodičovského združenia sa stretáva dňa 03. marca 1946. Opäť sa rieši výstavba školy, s ktorou sa otáľa už desať rokov. Rodičia sa na porade radili ako uskutočniť výstavbu školy ešte v roku 1946, drevo na stavbu chceli zakúpiť na neďalekom rúbanisku so zámerom šetrenia finančných prostriedkov.

Na školský inšpektorát v Kysuckom Novom Meste bol vyslaný predseda rodičovského združenia Pavel Šutry. Predtým už sám vyzval MNV (miestny národný výbor) v Ochodnici, aby bol vyhotovený plán stavby a zaslaný inšpektorátu do Kysuckého Nového Mesta.

Riaditeľka školy Eva Kopásková upozornila rodičov, že doterajšia návšteva školy bola slabá, mesačná absencia žiakov dosahovala z celkového počtu 30%. Rodičia sa vyhovárali, že deti nemôžu posielať do školy pre nedostatok obuvi a pre nepriaznivé počasie. Avšak riaditeľka rodičom oznámila, že pokiaľ sa školská dochádza neupraví, podá na nich škola trestné oznámenie.

Rodičovského združenia sa zúčastnili: Eva Macášková, Filip Kvietek, Jozef Sklenár, Demeter Harvančák, Pavel Macášek, Juraj Macášek, Paulina Šoporová, Adam Marčan a František Padych.

Zápisnica zo dňa 14. apríla 1946

V mesiaci apríl 1946 sa konala riadna porada rodičovského združenia pri Štátnej ľudovej škole v Ochodnici – Petránky. Prvým bodom schôdze bolo rokovanie o stavbe školy. Dňa 06. apríla 1946 obhliadal školu školský inšpektor, ktorý ozrejmil, aké výkazy sa majú posielať na MNV v Ochodnici. Na základe týchto výkazov sa malo pristúpiť k vlastnej stavbe školy. Potrebný je výkaz potvrdený osadníkmi Petránok, koľkými pracovnými hodinami sa budú podieľať na stavbe školskej budovy. Osadníci s pracovnými hodinami plne súhlasili.

Riaditeľka školy Eva Kopásková na porade rodičovského združenia napomenula rodičov, že hoci sú žiaci vyzývaní „nedbalou“ dochádzkou do školy, i naďalej mnoho vymeškávajú, čím „hatia“ riadny chod vyučovania. Riaditeľka školy všetkým prítomným poďakovala a schôdzu zakončila opätovnou prosbou, aby rodičia svoje „dietky“ riadne a včas „vystrojili“ do školy.

Prítomní na porade rodičovského združenia: Pavel Šutry, Ján Kopas, Juraj Macášek, Ján Macášek, Jozef Sklenár, Ján Pištek, František Padych, Adam Marčan, Ján Kubala, František Šopor, Medard Suchár, Štefan Blaho, Pavel Macášek, Štefan Kohuťák a Peter Kubala.

Zápisnica zo dňa 08. februára 1948

Predseda rodičovského združenia zvoláva dňa 08. februára 1948 riadnu schôdzu. Na pretrase bola opäť stavba školy. Po úvodnom privítaní prítomných si slovo vyžiadal miestny osvetový referent Justin Ševčík.

„Po prvé, keď som prišiel do Petránok zo všetkých strán bolo počuť o tak dlho pripravovanej stavbe školy“, uvádza referent a pokračuje slovami.

„Sen, v ktorom každý Petránčan si predstavuje novú školu je vecou nie tak ľahkou. A keď už ste na to každý odhodlaní vezmite si všetci, úkol tento k srdcu, že píľnosťou a obetavosťou musíte sa prebíjať všetci svorne vpred! Lebo ako som už zistil, prečítaním knihy porád skrsla vo mne myšlienka, že toľko mojich predchodcov, ktorí tuná pracovali, nedosiahlo žiadneho výsledku v hore spomenutej stavbe, Vašou nejednotnosťou.“

„Prehlasujem Vám, že vo spojitosti predsedu rodičovského združenia Pavla Šútreho, som už napísal žiadosť o pridelenie dreva na stavbu školy ešte 17. novembra 1947 riaditeľovi Štátnych lesov v Oravskom Podzámku, k čomu nám oznamuje toto.“

„Správa štátnych lesov v Rajeckých Tepliciach vo svojich lesoch hraničiacich s Vami, v tej samej nadmorskej výške ako je Vaša kopanica, žiadneho dreva súceho pre stavbu školy ento rok nemá. Firme Milan Bartáky a spol. Kysucké Nové Mesto koncom minulého roka sme odpredali určité množstvo ihličnatého dreva, odkiaľ odvoz dreva je pre Vás možný, lebo je vo Vašom susedstve a polohove vyhovuje.“

„Aby sme Vám v tejto veci dopomohli sa dostať k potrebnému drevu požiadali sme predom spomenutú firmu, aby Vám z tohoto dreva, žiadaných 100 m³ postúpila, začo ona bude pri budúcom odpredaji odmenená. Teraz sa ihneď obráťte na uvedenú firmu a bližšie podmienky si dojednajte.“

Pre účely vyjednávania s uvedenou firmou boli určení dvaja členovia rodičovského výboru: Pavol Šutry a Filip Kvietok. „Menovaní všetky výlohy s týmto spojené si hradia sami.“

Zápisnica zo dňa 15. februára 1948

V uvedený termín sa konala porada užšieho výboru rodičovského združenia. Poradu otvoril a prítomných privítal predseda rodičovského združenia Pavol Šutry. Slova sa následne ujal tajomník rodičovského združenia Filip Kvietok, ktorý objasnil spôsob jednania s firmou „Milan Bartáky a spol. Kysucké Nové Mesto“, ohľadom postúpenia žiadaných 100 m3 dreva na stavbu školy. Tajomník upozornil prítomných, že firma odmieta akékoľvek jednania ohľadom vyššie uvedenej veci.

Predseda v danej veci navrhol, aby bola napísaná ešte jedna žiadosť o pridelenie potrebného množstva dreva. Riaditeľ školy prisľúbil, že žiadosť napíše ihneď po skončení porady.

Výnimočné zdroje informácií o škole v Ochodnici - Petránky ²

ZDŠ 1. až 5. ročník Ochodnica – Petránky

Posledná zápisnica, ktorú mám k dispozícii bola spísaná práve dňa 15. februára 1948. Ďalej nasledujú informácie o dianí na škole, sprostredkované z kroniky ZDŠ (základná deväťročná škola) 1. až 5. ročník Ochodnica – Petránky. Kroniku tvoria prevažne zaujímavosti z bežného života v škole. Oproti zápisniciam sa jedná o oveľa živší materiál, ktorý čitateľa prirodzene viac vťahuje do deja.

Úvod do kroniky

Kroniku Základnej deväťročnej školy 1. až 5. ročník Ochodnica – Petránky založil dňa 30. júna 1962 Štefan Šebesta.

"Školská kronika sa na petránskej škole neviedla. Považujem preto za potrebné zaviesť ju a prosím mojich následníkov, aby ju riadne viedli", uvádza v kronike Štefan Šebesta a pokračuje.

„Z ústneho podania viem len toto. V Ochodnici – Petránky začali vyučovať štátni učitelia v školskom roku 1937 – 38. Predtým nebola povinná školská dochádzka. Deti sa učili len cez zimu. Vyučoval ich najschopnejší občan, ktorý vedel písať a čítať. Za vyučovanie platili rodičia, ktorí dali svoje deti do školy.“

Kronika založená riaditeľom Štefanom Šebestom ²

„V roku 1937 prišiel prvý štátny učiteľ Július Krupáš. Učilo sa v sedliackej izbe u Marčanov. Lavice boli jednoduché klátiky dreva a na nich dosky. Tam sa učilo niekoľko rokov. Neskôr bola prenajatá veľká sedliacka izba u Karnausa. V nej sa učilo až do roku 1959, kedy bola postavená nová štátna budova.“

Od roku 1937 vyučovali na Petránkach títo učitelia:

• školský rok 1937 – 38: Július Krupáš
• školský rok 1938 – 39: Rudolf Dusík, Ružena Dappelová, E. Bartanusová a Tibor Čaja
• školský rok 1939 – 40: Július Krupáš, Ján Koník
• školský rok 1940 – 41: Jozef Potočár a Mária Lazávková (?)
• školský rok 1941 – 42: Štefan Čerňák, Jozef Potočár a M. Lazárková (?)
• školský rok 1942 – 43: Irča Ceglézy
• školský rok 1943 – 44: Eva Kopásková
• školský rok 1944 – 45: Eva Kopásková
• školský rok 1945 – 46: Eva Kopásková
• školský rok 1946 – 47: Štefan Čerňák
• školský rok 1947 – 48: Justín Ševčík
• školský rok 1948 – 49: Anton Jaroš
• školský rok 1949 – 50: Anna Bezáková
• školský rok 1950 – 51: Anna Bezáková
• školský rok 1951 – 52: Mária Ševčíková
• školský rok 1952 – 53: Ľudmila Stančíková
• školský rok 1953 – 54: Mária Kmeťová
• školský rok 1954 – 55: Mária Mičudová
• školský rok 1955 – 56: Mária Mičudová
• školský rok 1956 – 57: Mária Mičudová z Petránok
• školský rok 1957 – 58: Anežka Snopková
• školský rok 1958 – 59: Apolónia Gloneková
• školský rok 1959 – 60: Michal Škvarka
• školský rok 1960 – 61: Mária Kadášová a Emília Vojteková

Do školského roku 1960 – 61 tu bola zriadená takzvaná jednotriedka. Nová školská budova bola postavená v rámci akcie „Z“, pričom sa v nej začalo vyučovať v mesiaci október 1959.

MNV Ochodnica prispel na stavbu školy sumou 186 000 Kčš, avšak v samotnom texte nachádzame evidentne prečiarknuté číslo „1“. Jedná sa o chybný zápis na základe ktorého, možno usudzovať, že MNV Ochodnica prispel na stavbu školy iba sumou 86 000 Kčs? Samozrejme mnoho brigádnických hodín odpracovali v rámci výstavby školy rodičia žiakov, a to bez nároku na finančnú odmenu.

Počas stavby školy sa vymenili traja vedúci, uvádza sa v kronike. Zrejme je reč o stavbyvedúcich, pretože ďalej sa dozvedáme, že stavebný materiál bol predávaný a kradnutý priamo zo staveniska. Týmto konaním zostala stavba školy v podstate nedokončená.

„V celej budove nie je navezené pod dlážkou. Povala je tiež nevyplnená, prázdna. Z vonkajšej strany je neomietnutá. Záchodov niet. Dreváreň je len dočasná. Záhradky pri škole niet, i keď okolie školy je veľké.“

„Pomôcok na vyučovanie nie je veľmi málo. Ľudia sú dobrí až na to, že sa priveľmi starajú do učiteľov a robia o nich klebety."

„Ženy pracujú doma na poľnohospodárstve, muži zas na Ostravsku. Rodičia sú zaostalí: neradi posielajú svoje deti do školy. Deti sú bystré, učenlivé. Škola u Karnausa (prenajatá veľká sedliacka izba) vyhorela v júni 1961.“ Obyčajnou ceruzkou je v texte dopísané, že sa jednalo o školu v Zákopčí.

Školský rok 1961/62

Školský rok 1961/62 bol slávnostne zahájený dňa 01. septembra 1961 za účasti všetkých žiakov a niekoľkých rodičov. Zahájenie previedol súdruh Štefan Šebesta krátkym prejavom. Pionieri a žiaci zaspievali piesne a predniesli básne. Žiaci prvého postupného ročníka dostali kytice kvetov, ktoré im priniesli starší žiaci – pionieri.

Učitelia na škole

V školskom roku 1961/62 na Petránkach vyučovali dvaja učitelia – manželia: Štefan Šebesta (riaditeľ) a Ľudmila Šebestová (učiteľka).

Štefan Šebesta vyučoval I. triedu, 1. a 3. postupný ročník a manželka Ľudmila Šebestová vyučovala II. triedu, 2., 4. a 5. postupný ročník.

Prehľad o počte zapísaných žiakov

I. trieda: Prvý postupný ročník 7 žiakov. Tretí postupný ročník 7 žiakov.

II. trieda: Druhý postupný ročník 7 žiakov. Štvrtý postupný ročník 6 žiakov. Piaty postupný ročník 7 žiakov.

Stav pionierskeho oddielu na škole

Pionierskou vedúcou bola Ľudmila Šebestová. Na škole bolo 10 pionierov. Vedúca mala presne vypracovaný plán, podľa ktorého vyvíjala s pioniermi činnosť. Pionieri vynikali v krúžku šikovných rúk, kde zhotovovali jednoduché predmety. Bol založený aj krúžok čítania. Pracoval menej úspešne. Schôdzky pionierskeho oddielu bývali podľa plánu. Nakoľko Ľudmila Šebestová odišla 26. februára 1962 na materskú dovolenku, práca v krúžkoch sa prestala vyvíjať a činnosť pionierskeho oddielu zostala len na schôdzkach.

Schôdzka ZRPŠ

Plenárna schôdza Združenia rodičov a priateľov školy pri ZDŠ 1. – 5. ročník v Ochodnici – Petránky sa uskutočnila dňa 08. septembra 1961. Účasť rodičov bola na 80%. Rozoberali sa školské veci ako: dochádzka do školy, čistota žiakov, šetrenie učebníc a podobne. Bol zvolený nový výbor ZRPŠ. Výbor pracoval až na predsedkyňu Janu Kvietkovú, ktorá sa k školským úlohám stavala záporne.

Nacvičenie divadla „Ženský zákon“

Cez zimné mesiace sa nacvičovalo divadlo na Petránkach po dvanástich rokoch. Divadlo bolo odohrané dňa 07. januára 1962. Účasť bola veľmi pekná a za výťažok z divadla bola zakúpená opona. Nacvičovala učiteľka Ľudmila Šebestová.

Zavedenie elektriky

Cez zimu a na jar nastala na Petránkach veľká zmena. Deň čo deň vrčali pásové traktory a autá, ktoré zvážali elektrické stĺpy. Robotníkom – elektrikárom išla práca ako po masle. Ešte nebol sneh dolu a po celých Petránkach stáli stĺpy a na nich drôty. Cez leto elektrikári robili prípojky a zavádzali inštalácie po osadách a domoch. V škole dohotovili inštaláciu dňa 29. júna 1962. Počítame, že na budúci školský rok budeme svietiť elektrickým svetlom.

Zhotovenie záhradky

Škola bez záhradky je ako kuchárka bez soli, preto som sa rozhodol zhotoviť záhradku veľkosti jedného ára. Dnes už je hotová. Bola zhotovená svojpomocne bez jednej koruny. Odpracoval som na nej asi dvesto hodín. Pomáhal mi Jozef Marčan, ktorý odpracoval asi štyridsať hodín.

Záchody, dreváreň, zemiaky aj mäso

Na jednej zo schôdzí ZRPŠ žiadal riaditeľ školy Štefan Šebesta rodičov, aby v záujme lepšieho prospechu svoje deti pravidelne posielali do školy a nechali im dostatok času na prípravu. Riaditeľ tiež trval na celkovej úprave a čistote detí, u chlapcov upozornil na strihanie vlasov.

Riaditeľ ozrejmil, že záchody i dreváreň sú v nevyhovujúcom stave a potrebné je postaviť nové. Rodičia sľúbili, že pri výstavbe opracujú po jednom dni. Všetko bude ešte záležať na MNV Ochodnica, či dodá vápno a piesok, ako bolo sľúbené.

Riaditeľ ďalej žiadal rodičov o riadne a včasné povinné dodávky zemiakov i mäsa.

„Nie je tu pre miestnych obyvateľov možnosť navštevovať kultúrne podniky, preto p. riaditeľ školy navrhol odohrať cez zimu aspoň dve divadelné hry. Rodičia s návrhom súhlasili a zároveň navrhli ochotníkov, ktorí by boli ochotní hrať.“

Zápisnica zo dňa 08. septembra 1961

Zápisnica opisuje plenárnu schôdzu Združenia rodičov a priateľov školy pri ZDŠ 1. – 5. ročník v Ochodnici – Petránky, ktorá sa uskutočnila dňa 08. septembra 1961 s 80% účasťou rodičov.

Schôdzu ZRPŠ sa začala o 17,00 hod. a mala šesť bodov programu: zahájenie, voľba výboru, dochádzka žiakov do školy, stavba záchodov a drevárne, plnenie povinných dodávok mäsa i zemiakov, poďakovanie a ukončenie.

Prítomní na schôdzi boli Štefan Šebesta, riaditeľ školy, Ľudmila Šebestová, učiteľka, Mária Kovačová, Emilia Repaková, Rosalia Macašková, Verona Murčová, Ana Harvanik (?), Mária Blahová, Anna Bielková, Mária Macašková, Jozef Macašek, Jozefa Macašková, Pavel Macašek a Anna Samuhelová.

Schôdzu ZRPŠ zahájil riaditeľ školy, ktorý po privítaní prítomných predniesol krátky referát o SNP. Schôdza pokračovala voľbou nového výboru ZRPŠ pre školský rok 1961 – 62.

Zvolení boli nasledovní členovia výboru: J. Kvietková – predsedkyňa, Samuhelová – pokladníčka, J. Macášková – triedny dôverník I. tr. a V. Murčová – triedny dôverník II. tr. Členovia výboru boli zvolení jednohlasne.

Schôdza ZRPŠ

Dňa 29. septembra 1962 sa uskutočnila schôdza ZRPŠ. Bola na ňom zhodnotená práca z minulého školského roku. Cez prázdniny bola zábava, z ktorej zisku bola zaliata povala. Ďalej sa riešila čistota žiakov a návšteva zubného lekára.

Za nového predsedu bol zvolený Ján Kubala, ktorý si túto funkciu ochotne prijal a svoju prácu svedomite vykonáva.

Návšteva zubného lekára

Žiaci veľa vymeškávali vyučovanie a vyhovárali sa, že ich boleli zuby. Preto po prvý raz chodili spoločne k zubnému lekárovi pod vedením učiteľky.

Zapnutie elektriny na Petránkach

To bolo slávy, to bolo radosti v živote petránskych občanov, keď odložili petrolejky a v podvečer dňa 30. septembra 1962 po prvý raz elektrické žiarovky zažiarili jasným svetlom. Od tej doby sa veľmi zmenil život, pretože ľudia si kúpili rádia, práčky a iné elektrické spotrebiče, ktoré im uľahčili prácu. I pre školu to je veľký prínos, lebo učitelia môžu používať na vyučovanie moderné učebné pomôcky.

Osídlenie pod Marťáckym vrchom v roku 2024

Oslavy Dňa československej armády

Ku Dňu československej armády učitelia pripravili kultúrny program. Učitelia hovorili žiakom, aký význam má pre nás mier. Vojaci strážia, aby nepriatelia nenapadli našu vlasť. Žiaci predniesli niekoľko básní a zaspievali vojenské piesne. Piesňou práce sme zakončili oslavu.

Zhotovenie studne

„Škola nemala vlastnú studňu. Na vodu chodili učitelia do pľacu u Mačáškov, alebo ku kaplnke, kde bola studienka plná marasu a ľudia v nej napájali kravy a kozy.“

„Pre tieto ťažkosti s vodou som sa rozhodol vykopať a vymurovať studňu na školskom dvore. Studňa je chránená búdkou proti prachu a aby niektorý žiak nespadol.“

Slávnostné zakončenie školského roku

Dňa 29. júna riaditeľ školy vyhodnotil celoročnú prácu ako učiteľov, tak žiakov. Žiaci predviedli svoj kultúrny program. Nakoniec vyučujúci rozdali vysvedčenia a rozlúčili sa so žiakmi.
Po dvoch rokoch pôsobenia na petránskej škole učitelia Štefan Šebesta a Ľudmila Šebestová odišli do Zákopčia u Holých.

Školský rok 1963 – 64 a Medzinárodný deň žien

Dňa 08. marca 1963 sme pozvali do školy matky žiakov. Žiaci odohralo scénku Snežienky pre mamičku, predniesli básničky a odovzdali kytičky kvetov s ďakovnými listami mamičkám.

Z príležitosti Dňa učiteľov

Pod týmto nadpisom nachádzame v kronike školy dva výstrižky z novín. Prvý výstrižok má titulok „Za obetavosť vo výchove“.

Z výstrižku sa ďalej dozvedáme, že pri príležitosti Dňa učiteľov bol 33 učiteľom udelený diplom za ich „obetavú a úspešnú prácu pri výchove mladého pokolenia“.

Mimoriadne ocenená mala byť podľa príspevku v novinách práca učiteľov, ktorí „pracujú za veľmi ťažkých podmienok na kopaničiarskych školách“.

Medzi ocenenými bol i Štefan Šebesta, riaditeľ ZDŠ ročník 1. – 5. v Ochodnici – Petránky, ktorý na škole pracoval za veľmi sťažených podmienok.

Druhý novinový výstrižok opäť hovorí o učiteľoch, ktorí pracujú na najťažších a najodľahlejších školách okresu. „Sú to: súdruh Šebesta, ktorý spolu s manželkou už 2 roky pôsobí na osade Ochodnica – Petránky.“

Maľba školy v roku 1966

Riaditeľ školy niekoľkokrát žiadal MNV v Ochodnici o uskutočnenie maľby a ohádzanie školy. Nakoniec cez leto 1966 požiadal p. Ladislava Beláka, aby túto maľbu previedol. Zároveň veľmi pekne vymaľoval i byt učiteľa. Dokedy však budeme čakať s ohádzaním školy. Cez zimu treba stále kúriť, pretože hneď vychladne. Krátko potom bola prevedená výmena kľučiek na všetkých dverách a opravená dlážka v triede.

Zápis do kroniky vykonal učiteľ Štefan Kvašňovský.

Školský rok 1967 – 68

Školský rok bol slávnostne zahájený dňa 01. septembra 1967. Rodičia neboli účastní zahájenia, iba priviedli svoje deti – prvákov.

Učitelia na škole

V tomto školskom roku zostáva na škole učiteľ Štefan Kvašňovský. Na škole však došlo k zmene v organizácii vyučovania.

Bola zriadená jednotriedka pre nedostatočný počet detí. Avšak pre rovnaký počet ročníkov, to jest päť, bolo zriadené rozšírené vyučovanie.

Učiteľ takto bol nútený pre dlhší čas samoty dochádzať až do rodnej Oščadnice k svojim rodičom, kde sa poväčšine stravoval, nakoľko v škole na to podmienky neboli.

Touto dlhou cestou dochádzky, prestupovania a rôznymi osobnými i úradnými povinnosťami bolo dosť naštrbené vyučovanie. Škola totiž komunikačne je spojená so Zákopčím, politicky však patrí do Ochodnice.

Na škole došlo i k zmene školníčky. Z dôvodov presťahovania sa do Kysuckého Nového Mesta odchádza pani Mária Macášková a nastupuje pani Eva Kušová.

Odchod tunajších obyvateľov je prirodzený pre veľmi sťažené podmienky. Odišiel pán Macášek zo Zákopčia u Suchára, odchádza i pán Samuhel a stavbu si buduje i pán Peter Kvietek.

Náboženstvo sa vyučovalo raz za dva týždne. Na začiatku školského roka bola ako každoročne vykonaná lekárska prehliadka. K zubnému však žiaci chodia individuálne do Čadce, príležitostne s rodičmi.

Bolo vykonané i ZRPŠ, ľudia však v menšom počte sa stretávali s učiteľom. Učiteľ previedol návštevy u žiakov so slabšou dochádzkou, ktorú najviac narušovali Durajovci od Trnky.

Škola uskutočnila trojstretnutie „na vedľajšom kopci pri kravíne“. Stretnutia sa zúčastnili školy zo Zákopčia u Ruľcov a u Polievky. Petránska škola vyhrala všetky súťaže, dokonca aj tú v ženskom futbale.

Školský rok 1968 – 1969

V uvedenom školskom roku vyučoval na škole po odchode učiteľa Štefana Kvašňovského Anton Šupolik, ktorý počas školského roka nastúpil na základnú prezenčnú vojenskú službu. A tak pokračoval vo vyučovaní na škole Ernest Belovič, ktorý dochádzal na vyučovanie do Petránok zo ZDŠ ročník 1. – 5. Zákopčie u Rulcov, kde vyučovala jeho manželka.

Počas školských rokov 1969 – 70, 1970 – 71 a 1971 – 72 vyučoval na škole Ernest Kubač. Zároveň pôsobil ako riaditeľ školy. Pôvodne vyučoval na ZDŠ ročník 1. – 5. Zákopčie u Kľukov, jednalo sa o malotriednu školu.

Škola na Petránkach bola jednotriedka a patrila pod správu MNV Ochodnica, učiteľ vyučoval sám päť ročníkov v rámci rozšíreného vyučovania s prihliadnutím na počet žiakov. Osada Petránky je odľahlá a vzdialená od centra obce Ochodnica i obce Zákopčie. Žiaci navštevovali školu z okolitých samôt, ktoré čiastočne patrili obom spomínaným obciam.

Škola na Petránkach mala svoje nedostatky, pretože nebola kompletne vybudovaná. Oplotenie školy a príslušenstva naráža na ťažkosti v tom, že žiadny podnik alebo prevádzka nechce na tomto odľahlom mieste z týchto dôvodov, ako aj pre sťažené dopravné podmienky práce spojené s dohotovením školy previesť.

Do Petránok vedú prevažne poľné a nie súce cesty. Táto časť kroniky je písaná ťažšie čitateľným rukopisom, pravdepodobne autor textu naráža na skutočnosti, že v okolí školy neexistuje žiadna možnosť nakúpiť materiál na údržbu školy.

Škola bola pokrytá eternitom, ktorý bol už poškodený a preto na mnohých miestach do budovy školy prenikala dažďová voda a tak prirodzene poškodzovala budovu. MNV v Ochodnici nemal finančné prostriedky na zabezpečenie a prevedenie potrebných prác v tej súvislosti.

Z dôvodov, že pokrytie školy neznieslo odkladu, podujal sa riaditeľ školy zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie školy u ONV (Okresný národný výbor) – odbor školstva v Čadci a tak zabezpečiť a presadiť pokrytie školy plechom. Tento zámer sa podarilo zrealizovať a prácu vykonali miestne prevádzky pri MNV Raková.

Ďalšie potrebné práce spočívajú v tom, že treba dorobiť rímsy na streche a dokončiť vonkajšiu fasádu na budove, pretože hlavne v zimnom období uniká z budovy veľmi rýchlo teplo. Dôležité bolo tiež oplotiť školský pozemok a postaviť vyhovujúce toalety a dreváreň. Vymeniť sa mali aj poškodené dlážky, ktoré tvorili podlahy v budove školy.

Zimy bývali na Kysuciach v minulosti kruté, nehovoriac o vyššie položených Petránkach, úprava Al ³

Riaditeľ školy za týmto účelom kontaktoval ONV – odbor školstva v Čadci, konkrétne Ing. Laviškovú (?), ktorá školu na Petránkach navštívila osobne, za účelom obhliadky a následnej tvorby rozpočtu.

Školský rok 1973 – 74

Riaditeľ školy Ernest Kubač zápisom do kroniky nadväzuje na predchádzajúce zápisky a uvádza, že zabezpečil finančné prostriedky spojené s omietnutím školy. Finančné prostriedky poskytol MNV Ochodnica. Omietnutie školy vykonala Pridružená výroba pri JRD Rudina. Riaditeľ školy v spolupráci s rodičmi a obyvateľmi Petránok zabezpečil a dodal dosky k lešeniu a lešenie okolo budovy školy.

Nakoľko bol nedostatok pracovných síl, samotný riaditeľ školy pomáhal pri prácach. Keď bude škola omietnutá, únik tepla v zimnom období bude oveľa menší. V školskom roku 1974 – 75 majú byť osadené ríny. Zápis vykonal sám riaditeľ školy Ernest Kubač.

Posledný dátum na školskej tabuli

Príspevok o škole Ochodnica – Petránky je zaujímavým príkladom vynaloženia enormného úsilia za účelom výstavby riadnej budovy školy. Všetko sa to začalo ešte pred vypuknutím 2. svetovej vojny. A ak zoberieme do úvahy príspevok s názvom „Musia obchádzať predpisy, aby mali školu“, ktorý vyšiel dňa 09. júna 1937 v novinách Novosti, zistíme, že osadníci usilovali o školu približne od roku 1924.

„Chudobná osada Petranky, vzdialená od Ochodnice 6 a od Zákopčia 4 km, má 70 detí, ktoré navštevujú školu veľmi nepravidelne, najmä v zime. Materská obec sľubuje im už 13 rokov školu, ale sľub zostáva iba sľubom.“ ¹

Ako uvádza Štefan Šebesta, riaditeľ školy v kronike, nová školská budova bola postavená v rámci akcie „Z“, pričom sa v nej začalo vyučovať v mesiaci október 1959. Kým bola škola postavená, vyučovalo sa v nevhodných podmienkach v sedliackej izbe u Marčanov, neskôr prenajali veľkú sedliacku izbu u Karnausa.

Teda 35 rokov obyvatelia Petránok prosili o výstavbu riadnej budovy školy pre svoje deti. A ani potom nemali pokoja. Riaditelia i učitelia naďalej bojovali s problémami ako zastrešenie, zhotovenie fasády a oplotenia, nevyhovujúce toalety i dreváreň. Smutným faktom zostáva, že riadna budova školy zostala v prevádzke zhruba 18 rokov. Pripomňme si, že vyučovať sa v škole začalo v mesiaci október 1959. Koniec vyučovania nastal v mesiaci jún 1977.

Pozoruhodný, avšak ničím výnimočný je i postupný úbytok detí na Petránkach z počtu 70 (cca rok 1937) až na 0. Tu sa končí príbeh školy Ochodnica – Petránky.

Publikácia Ochodnica 1596 – 1996 uvádza, že v škole na Petránkach bolo ukončené vyučovanie dňom 30. júna 1977. Dôvodom bol nedostatok žiakov vo vyľudňujúcej sa osade.²

Publikácia Ochodnica 1596 – 1996 s úctou spomína aspoň niektorých učiteľov, ktorí na škole v neľahkých podmienkach pôsobili. Jozef Potočár, Mária Lazárková, Eva Kopásková, Jozef Halas, Vojteková, manželia Ľudmila a Štefan Šebestovci, Jozef Škvarka a Ernest Kubač.²

Pod Marťáckym vrchom v nadmorskej výške 806 metrov stojí hľadiac do doliny obce Ochodnica objekt so súpisným číslom 737. Na výpise z listu vlastníctva, pri popise stavby sa uvádza, že sa jedná o školu so zastavanou plochou 130 m². Svojmu účelu už dávno neslúži, objekt patrí fyzickým osobám. Objekt č. 737 je posledným pamätníkom vzdelávania na Petránkach v Ochodnici. Múry školy by isto vedeli rozprávať ďalšie príbehy, ktoré nezachytili ani samotní tvorcovia kroniky.

Za pomyselným posledným dátumom na školskej tabuli zostal ešte dlhý zoznam mien ľudí, na ktorých netreba zabúdať, mená riaditeľov, učiteľov i rodičov. Mená ľudí, ktorým mnohí vďačili a vďačia za nadobudnuté vedomosti.  

Objekt bývalej školy, vyučovať sa tu začalo v mesiaci október 1959, škola bola zatvorená v júni 1977

Objekt bývalej školy, vyučovať sa tu začalo v mesiaci október 1959, škola bola zatvorená v júni 1977

Autor príspevku: Peter Kvasnica.

Zdroj informácií:

¹Novosti, roč. 1937., č. 45, 09. jún 1937, s. 2. Dostupné na newspapers.arcanum.com.

²DOBOŠOVÁ, A. et al. 1996. Ochodnica 1596 – 1996. Vydala Obec Ochodnica v spolupráci s Kysuckým múzeum v Čadci a DVštúdiom Čadca, 1996. 199 s. 

Ostatné informácie sú čerpané zo zápisníc a kroniky školy Ochodnica – Petránky. Za zaslanie textov ďakujem pánovi Júliusovi Mokáňovi.

Zdroj fotografií:

¹Novosti, roč. 1937., č. 45, 09. jún 1937, s. 2. Dostupné na newspapers.arcanum.com.

²Fotografie poskytol pán Július Mokáň. 

³SMER – Orgán stredoslovenského KV KSS, roč. 38, č. 14, 17. január 1986. Dostupné na newspapers.arcanum.com.

Autor fotografií bez uvedenia zdroja: Peter Kvasnica

GPS lokality: 49.377667, 18.735438.
Rok vytvorenia fotografií: december 2024 (Petránky a škola).