Dnes sa krátko pozrieme na niektoré športové aktivity a udalosti, ktoré sa v Žiline a jej okolí odohrali v druhej polovici 19. storočia a dostali sa na stránky periodika Považský list.
Sú totiž dôkazom toho, že počiatky športu tu siahajú o niečo hlbšie do minulosti, ako bolo doposiaľ známe. Šport bol síce v tom období aktivitou skôr vyšších vrstiev spoločnosti, ale rozvíjal sa už aj v mestskom prostredí. Módnymi boli v tomto období športy ako šerm, streľba, veslárstvo, korčuľovanie či chôdza. Rozvíjať sa začala aj cyklistika.
Už z leta roku 1874 pochádza záznam o vzniku streleckého spolku v Žiline, kde sa hneď v tom istom roku uskutočnili aj slávnostné strelecké preteky. Zároveň bola v meste otvorená strelnica, kde si víťazstvo vybojoval Gejza Pongrácz. Hlavnú zásluhu na jej výstavbe mal mať poručík Hlava z tamojšej vojenskej jednotky, ktorý aj s malým kapitálom dokázal vybudovať túto strelnicu a založiť spolok.
Treba však zároveň povedať, že na túto strelnicu sa potom v neskorších číslach vzniesla aj vlna kritiky, keďže bola údajne vybudovaná 100 krokov od železnice, pričom zachytávač guliek mal byť priamo pod železničnou stanicou. Guľky vraj lietali sem-tam až na perón, na čo sa mali sťažovať priamo zamestnanci železnice. Aby toho nebolo málo, zle trafené guľky zrejme porozbíjali aj zopár okien v okolí. Robiť strelnicu priamo v meste, ako sa rýchlo ukázalo, nebol najlepší nápad. Spolok bol údajne zakrátko v dlhoch a mal mať problémy aj s členskou základňou.
Veľmi zaujímavú správu prinášajú noviny z roku 1888, v ktorých sa vyslovene uvádza, že Atletický klub v Žiline plánoval zorganizovať preteky v chôdzi zo Žiliny do Rajca a odtiaľ naspäť do Rajeckých Teplíc 29. júna 1888, pričom trasa mala byť dlhá 24,8 kilometra. Štartovné bolo stanovené na 2 zlaté. Máme tu tak zachytenú zrejme jednu z prvých atletických súťaží v celej tejto oblasti a okrem toho je tento záznam dôkazom o existencii Atletického klubu v Žiline v uvedenom roku (a teda aj organizovanej atletiky v tomto meste).
V roku 1882 splavil Váh od Žiliny do Trenčína za štrnásť hodín veslár Július Lauffer, ktorý v tom čase pracoval ako podnotár okresného súdu v Čadci. Ide tak zrejme o najstarší záznam o športovcovi pôsobiacom v Čadci a všeobecne na Kysuciach. O osem rokov neskôr už Lauffer pôsobil zrejme v Trenčíne, kde bol riaditeľom tamojšieho športového veslárskeho spolku.
Na jar roku 1890 spoločne s ďalšími veslármi zo spolku, Júliusom Cíglerom a Gejzom Chudovským, vyrazili na dvoch lodiach s menami Venuša a Ona dolu Váhom od Žiliny. Vyštartovali o piatej ráno a pri neustálom veslovaní boli o 11. hodine pri Púchove. Potom smerovali do Borčíc, kde dorazili o 3. hodine popoludní a dali si prestávku. Do Trenčína dorazili potom o pol ôsmej večer.
V Trenčíne sa veslársky spolok údajne v tom čase tešil všeobecnej popularite. V máji 1891 usporiadal tento Trenčiansky športový krúžok slávnostné otvorenie veslárskej sezóny s exhibíciou, na ktorej predviedli prítomným divákom svoje veslárske umenie viacerí členovia spolku. Potom si prítomní mohli prezrieť priestory spolku v bývalom kasíne na promenáde. Tam si mohli pozrieť aj lode značiek Boguth a Janus, ktoré spolok používal.
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
foto ilustračné AI
