Písal sa rok 1699, keď starý gazda Ján Kultan v drsných Kysuciach v obci Skalité urobil rozhodnutie, ktoré rozhádalo jeho potomkov na celé storočia.
Svoj kus zeme, takzvaný zárupok, neodkázal vlastným pokrvným deťom, ale odovzdal ho nevlastnému synovi Jurovi Gonštovi. Aby bol tento prevod nespochybniteľný, prizval k stolu najvyššiu autoritu – samotného vojvodu Juraja Madaja a miestneho richtára Jura Čaneckého, ktorí listinu slávnostne spečatili. O štvrťstoročie neskôr, v roku 1724, sa pôvodný dedič zadlžil, ušiel a hrozilo, že grunt prepadne cudzím. Juro Gonšta vtedy vyložil na stôl obrovskú sumu, dlhy vyplatil, čo mu definitívne odobril nový vojvoda Pavol Madaj a richtár Jano Serafín. Keď však v 19. storočí dospela nová generácia Kultanovcov, vytiahla do boja s tvrdením, že staré listiny sú podvod a domáhali sa spravodlivosti na panskej stolici.
ZRADENÁ KRV: Ján Kultan odovzdal majetok nevlastnému synovi, čím v rodine zasial pocit krivdy tlejúci pod povrchom.
ZAPLATENÉ DLHY: Juro Gonšta v roku 1724 zaplatil obrovské peniaze, aby zachránil pôdu pred cudzími rukami.
SÚD MŔTVYCH: Proti živému hnevu a sťažnostiam Kultanovcov stáli len staré, no pevné podpisy mŕtvych vojvodov.
Tento historický prípad nám jasne ukazuje, že rodinné krivdy dokážu prežiť aj tie najhrubšie hradby času a generácií. Prinášame Vám ďalší príbeh zo zabudnutej histórie tohto krásneho regiónu spracovaný z podkladov Mariána Liščáka.
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
Foto: ilustračné AI
