V sobotu 19. septembra 2026 sa uskutočnilo skupinové podujatie, ktoré patrí do série „Stratený svet regiónu Kysuce“. Počas neho sme putovali zaniknutou Čadcou, ktorú sme spoznávali na 24 zastaveniach.
Počasie nám po celú dobu prialo a hrejivé slnečné lúče boli príjemným spoločníkom na našej ceste. Tá sa začala v priestore bývalého, dnes už zasypaného židovského cintorína v Čadci, ktorý bol nielen našou prvou zastávkou, ale aj miestom spoločného stretnutia. Po úvodných slovách Petra Kvasnicu sme sa presunuli k posledným pozostatkom tohto pietneho miesta, ktoré dnes slúži ako park – k lapidáriu pomníkov.
Táto prechádzka bola netradičná aj tým, že účastníci mali možnosť vidieť navštívené miesta na 74 dobových fotografiách. Tím „Kysuckou krajinou“ ich vopred pripravil a rozdelil podľa jednotlivých zastávok. Účastníci ich našli v špeciálnej sekcii priamo na webovej stránke www.kysuckoukrajinou.sk.
Vchádzame do starej Čadce
Z prvej zastávky sme vyrážali do starej Čadce v počte asi 40 účastníkov pričom nás čakala cesta dlhá 4,5 kilometra. Naša cesta s židovského cintorína pokračovala na miesto bývalého majera. Odtiaľ sme pokračovali k miestu pôvodného kríža na starom rímskokatolíckom cintoríne v centre. Ten sme opustili po zastávke u náhrobku z Rakúsko - uhorskej monarchie, pod ktorým je pochovaný statkár Máday. Z cintorína sme sa dostali na miesto s názvom Sihelka, ktoré bolo v minulosti neraz domovom vojenských šiatrov, ktoré táborili nad vtedajšou obcou Čadca. Ďalšie kroky nás zaviedli na bývalú Mäsiarsku ulicu, nad ktorou sa nachádzal jeden z najstarších rímskokatolíckych cintorínov v Čadci. Ďalej sme nazreli na lokalitu, ktorá v minulosti niesla názov Záplotie, a odtiaľ sme pokračovali k bývalej Masarykovej štátnej ľudovej meštianskej škole, vystavanej začiatkom 30. rokov 20. storočia.
Zastavili sme sa aj pri bývalom vstupe do Čadce, kde dodnes stojí dom Kitty Weichherz. Jej životný príbeh inšpiroval Tomáša Galierika k napísaniu knihy s názvom Vierka. Ďalším bodom programu bol areál rímskokatolíckeho kostola sv. Bartolomeja z roku 1734 spolu s okolitým cintorínom. Ten ústí na bývalý Rínok, ktorý sme si priblížili pod jeho pôvodným názvom Štefánikovo námestie. Z neho sme pokračovali Palárikovou ulicou, kde sme sa pristavili pri budovách bývalých hotelov, ale aj na mieste, kde v minulosti stávala nová synagóga z roku 1864. Okolo Palárikovej Dvorany, ktorá momentálne prechádza rekonštrukciou, sme prešli popod Majer na bývalú Jubilejnú ulicu, dnešnú Májovú. Odtiaľ sme sa presunuli na Moyzesovu ulicu, kde sme si priblížili, ako sa táto časť mesta postupne budovala.
Náročnejšie na predstavivosť boli nasledujúce zastávky na nábreží Kysuce, ktoré sme absolvovali s výkladom pri starých fotografiách pred Langfelderovým domom, dnešným sídlom Kysuckého múzea. Z nábrežia sme takto pomyselne navštívili Masarykovu ulicu a Závodie. Následne sme sa presunuli na miesto bývalej čokoládovne JAPA, ktorá v Čadci fungovala po druhej svetovej vojne necelých päť rokov. Putovanie pokračovalo k starej železničnej stanici. Tá dnes čaká na novú, svetlejšiu éru, akú snáď prinesie už prebiehajúca prestavba bývalého hotela Beskyd.
Náročnejší koniec
Posledná zastávka nás čakala nad mestom a diaľnicou v osade U Ševca. Na nenápadnej lúke, pred zrakom kríža z 50. rokov, ktorý je dnes veľmi pekne obnovený, sme si rozpovedali príbeh starého cintorína hladového moru, pochádzajúceho zo 40. rokov 19. storočia. Práve tam, pod nánosmi minulosti, odpočívajú ostatky Kysučanov, na ktorých sme si aj týmto symbolickým ukončením prechádzky zaspomínali.
Poďakovanie
Poďakovanie v tomto prípade patrí všetkým účastníkom tohto podujatia. Mnohých z nich osobne poznám, no s mnohými som mal možnosť stretnúť sa po prvýkrát. Poďakovanie patrí aj portálu MojeKysuce za ich mediálnu podporu a propagáciu.
Autor textu: Lukáš Kubiatko
Zopár slov na záver od zakladateľa projektu „Kysuckou krajinou“
Keď som v roku 2021 „položil“ základný kameň projektu „Kysuckou krajinou“, ani vo sne mi nenapadlo, že o pár rokov vznikne samostatný webový portál s množstvom lokalít a informácií.
Ani vo sne mi nenapadlo, že na svojej púti stretnem človeka, akým je Lukáš Kubiatko. Aký teda vlastne je? Predstavte si, že na jednej z ulíc mesta Čadca nájdete špendlík. Ak ho prinesiete Lukášovi, presne vám povie, kde ste ho našli, komu patril, kde dotyčný žil, kedy sa narodil a zomrel, kedy bol objekt asanovaný. To je predovšetkým Lukáš Kubiatko.
Lukáš sa s veľkým nasadením pustil do písania zhrnutia nášho podujatia "Stratený svet regiónu Kysuce 2026 – Prechádzky stratenou Čadcou Lukáša Kubiatka". Svoj text mi poslal a pritom netušil, že plánujem dopísať svoje pocity z podujatia, ktoré vlastne viedol sám Lukáš. Celé ho naplánoval, pripravil historické zábery, chodil a rozprával do meste Čadca vyše štyroch hodín, k večeru už strácal hlas. Nečudo. Vlastne tieto riadky si Lukáš prečíta až na portáli MojeKysuce, ktorý je zároveň našim mediálnym partnerom.
Som veľmi rád, že som Lukáša spoznal. Vpustiť ho do prostredia projektu „Kysucou krajinou“ považujem za správne rozhodnutie. Spojili sme sily na správnou mieste a pre správnu vec. Lukáš celý projekt značne obohatil. Denne si pošleme mnoho hlasových správ, keď sa podarí vždy sa stretneme. Najmä za účelom nových príspevkov.
Na vyššie spomínanom podujatí išiel Lukáš ako „píla“, bez jediného zaváhania, pripravený odpovedať na akúkoľvek otázku.
Počas podujatia ma potešili slová Lenky Chylákovej – Jurgovej, ktorá patrí medzi stálice našich akcií. „Ste obaja rovnakí šialenci.“ Samozrejme to myslela v dobrom.
Na záver si dovolím povedať, že sa jednalo o úspešné podujatie pod taktovkou Lukáša Kubiatka. Niet pochýb, že v tejto téme v rámci podujatia „Stratený svet regiónu Kysuce“ nebudeme ďalej pokračovať.
Ďakujem Lukáš, boli to perfektné prechádzky.
Vidíme sa v roku 2027. Tradične začneme podujatím „Po stopách druhej svetovej vojny na Kysuciach“, neskôr sa vyberieme „Osadami Kysúc“ a rok 2027 zrejme uzatvoríme podujatím „Stratený svet regiónu Kysuce“. Tešíme sa na vás.
Autor textu: Peter Kvasnica
Webové sídlo: kysuckoukrajinou.sk/
Facebook skupina: facebook.com/groups/kysuckoukrajinou
Facebook stránka: facebook.com/kysuckoukrajinou
Instagram: instagram.com/kysuckou_krajinou/
YouTube: youtube.com/@kysuckou_krajinou
