Rašeliniská na Kysuciach potrebujú našu pomoc. Do ich záchrany sa zapojili aj študenti

Na Kysuciach sa do nej zapojili CHKO Kysuce v spolupráci s pracovníkmi Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., Metrostavu a.s., Skanska a.s. a Váhostavu a.s. K nim sa pridali aj pracovníci Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie v Čadci a študenti Strednej odbornej školy drevárskej a stavebnej v Krásne nad Kysucou, ktorí pomáhali pri obnove mokrade Zemanovská sihla v Rakovej.

Ochrana rašelinísk si vyžaduje aj praktické zásahy

O význame správnej starostlivosti o rašeliniská sa hovorilo aj na odbornom workshope a terénnej exkurzii, ktoré sa uskutočnili 22. a 23. septembra 2026. Podujatie venované manažmentu a obnove rašelinísk na Slovensku organizovali Ministerstvo životného prostredia SR, CHKO Horná Orava a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie v rámci projektu LIFE-IP NATURA 2000 SVK – Príroda pre všetkých.
Prvý deň patril odborným prednáškam a diskusiám o problémoch, ktoré komplikujú ochranu a obnovu týchto cenných území. Účastníci hľadali možnosti, ako ich riešiť a zabezpečiť dlhodobé zachovanie vzácnych prírodných spoločenstiev.
Počas druhého dňa sa presunuli priamo do terénu. Navštívili Klinské rašelinisko, Tisovnicu a Beňadovské rašelinisko na Hornej Orave, kde mohli vidieť, ako fungovanie rašelinísk ovplyvňuje vodný režim, vegetácia, tradičné hospodárenie aj cielené ochranárske zásahy.
Správa CHKO Kysuce vo svojom príspevku zdôraznila, že obnova týchto území si vyžaduje pochopenie celého ekosystému. Nejde teda iba o ochranu jednotlivých rastlín, ale aj o udržiavanie podmienok, vďaka ktorým môže rašelinisko prirodzene fungovať.
„Rašeliniská majú mimoriadny význam aj pre krajinu a človeka. Pomáhajú zadržiavať vodu a ukladať uhlík, pričom vytvárajú podmienky pre život druhov, ktoré sú viazané na špecifické mokraďové prostredie." zdôrazňujú ochranári. 

Vyčistili zarastenú časť rašeliniska Zemanovská sihla v Rakovej

Konkrétne kroky na ochranu vzácneho prírodného územia sa uskutočnili aj na Kysuciach. Do starostlivosti o mokraď Zemanovská sihla v Rakovej sa CHKO v spolupráci s pracovníkmi Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., Metrostavu a.s., Skanska a.s. a Váhostavu a.s. pridali aj pracovníci Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie v Čadci a študenti Strednej odbornej školy drevárskej a stavebnej v Krásne nad Kysucou.

Tu vidíte výsledok: 

„Spoločnými silami a v hojnom počte sme sa pustili do kosenia zarastenej časti lokality a odpratávania biomasy. V priebehu 3 dní sa nám podarilo "upratať" celú nepokosenú časť lokality. Pravidelným manažmentom pomáhame udržiavať jedno z dôležitých prírodných území, ktoré má význam ďaleko za hranicami svojho bezprostredného okolia. Bez pravidelnej starostlivosti by sa cenné rašeliniská ako je Zemanovská sihla postupne zmenili na monotónne porasty náletových krovín a stromov.
V minulosti naši predkovia túto prácu robili pravidelne a automaticky. Biomasa z rašelinísk bola využívaná hlavne ako stelivo pre dobytok v zimných mesiacoch. Dnes tradičné hospodárenie výrazne ustúpilo a veľká časť mokradí sa stala pre hospodárenie nezaujímavá. Rašeliniská tak postupne zarastajú náletom krovín a vysokých bylín. K tomu sa pridala zmena klímy a nedostatok vody v krajine. Pred očami nám miznú vzácne druhy, ktoré sa v týchto územiach rozšírili hlavne vďaka pravidelnej starostlivosti našich predkov." informovala CHKO Kysuce na svojom profile. 

Skúsenosť žiakov priamo z terénu s prácou na rašelinisku opísala aj škola na sociálnej sieti: „Práca bola fyzicky náročná. Krušina mala silné a hlboké korene, ktoré sa nám nie vždy podarilo vytrhnúť. O to viac sme si uvedomili, koľko úsilia si vyžaduje ochrana cenných prírodných lokalít.“

Súčasťou práce bolo aj odborné vysvetlenie fungovania mokrade. Ing. M. Zajac zo Správy CHKO Kysuce účastníkom priblížil význam rašeliníka, ktorý dokáže zadržiavať veľké množstvo vody a pomáha udržiavať podmienky potrebné pre život v tomto citlivom ekosystéme.
Škola vo svojom príspevku zároveň pripomenula, že ochrana prírody sa nekončí pri získavaní teoretických vedomostí. „Deň v teréne nám priniesol nielen nové poznatky, ale aj cennú skúsenosť, že ochrana prírody si vyžaduje aktívnu starostlivosť, trpezlivosť a spoluprácu.“

Zapojenie študentov tak spojilo odborné vzdelávanie s praktickou pomocou pri ochrane jedného z cenných prírodných biotopov regiónu.

Čo sú rašeliniská a prečo sú také vzácne?

Rašeliniská sú osobitným typom mokradí, v ktorých sa vďaka trvalo vlhkým podmienkam a nedostatku kyslíka v pôde hromadia čiastočne rozložené zvyšky rastlín. Postupne z nich vzniká rašelina, ktorej tvorba môže trvať stovky až tisíce rokov.
Pre tieto územia sú charakteristické špecifické podmienky, najmä vysoká vlhkosť, často nízky obsah živín a osobitné chemické vlastnosti vody. Práve vďaka nim tu môžu rásť rastliny, ktoré by v bežných podmienkach nedokázali konkurovať iným druhom.

Dôležitú úlohu zohrávajú rašeliníky, machy, ktoré dokážu zadržiavať vodu a prispievajú k udržiavaniu vlhkého prostredia. Rašeliniská zároveň predstavujú významné zásobárne uhlíka, pretože sa v nich počas dlhého obdobia hromadí organická hmota. Ich zachovanie má preto význam aj z pohľadu ochrany klímy.
Tieto ekosystémy sú však citlivé na zmeny vodného režimu, odvodňovanie, zarastanie nežiaducimi drevinami či ďalšie zásahy do prírodných podmienok. Ak sa naruší ich rovnováha, môže sa postupne meniť druhové zloženie rastlín a miznúť prostredie vhodné pre vzácne organizmy.
Ochrana rašelinísk preto neznamená vždy ponechať prírodu úplne bez zásahu. Na niektorých lokalitách je potrebné cielene odstraňovať dreviny alebo pokosenú biomasu a zároveň chrániť vodný režim. Takéto opatrenia musia vychádzať z odborného posúdenia konkrétneho územia.

Príklad zo Zemanovskej sihly ukazuje, že ochrana prírody sa začína poznaním jej potrieb, ale pokračuje predovšetkým konkrétnou prácou v teréne. Spolupráca ochranárov a škôl pritom umožňuje nielen starať sa o vzácne lokality, ale aj viesť mladých ľudí k zodpovednému vzťahu ku krajine, v ktorej žijú.

Autor: redakcia
Foto: CHKO Kysuce