Účasti na týchto potulkách musíme však obetovať trochu spánku, nakoľko cestovať na konečnú stanicu Strelenka a nezačať tam turistiku až poobede znamenalo trochu si privstať.

Táto trať, dlhá 27,6 km, bola vybudovaná v rokoch 1935 -1937. Vedie dolinou Bielej vody, Beňadína a Lysky. V Lyskom priesmyku prekonáva v n. v. 455 m, po prekonaní 190 výškových metrov, hrebeň Javorníkov a prechádza do Českej republiky. V stanici Horní Lideč sa napája na železničnú trať T. G. Masaryka slávnostne uvedenú do prevádzky 21.10.1928 k 10. výročiu vzniku Československej republiky. Spojením týchto tratí došlo k významnému prepojeniu železníc v Čechách a na Slovensku – a táto trať je dnes súčasťou Železničného koridoru pre nákladnú dopravu č. 9, ktorý spája Prahu a Čiernu nad Tisou cez Žilinu a Košice.

Naša pešia trasa, vďaka ktorej spozná 25 účastníkov najzápadnejšiu časť pohoria Javorníky, vedie mimo značených chodníkov v Lysianskej brázde – podcelku pohoria Javorníky. Svahy tohto výbežku Javorníkov gravitujúce k potokom Lysky a Beňadín sú rozčlenené početnými bočnými prítokmi na pomerne hlboké doliny, ktoré prekonávame v ich priečnom profile, čo má za následok neustále striedanie stúpania a klesania z jednej dolinky do druhej.

Zo železničnej stanice Strelenka, ktorá je miestnou časťou obce Lysá pod Makytou, schádzame k Drdákovskému potoku, ktorý spoločne s miestnou komunikáciou prechádzajú tunelom pod železničnou traťou. Po jeho prejdení zabočíme vľavo a postupne sa v stúpaní dostávame na poľnohospodársky využívané pozemky z ktorých sa otvárajú ničím nerušené výhľady do okolia. Po necelom kilometri schádzame do miestnej časti Holcové odkiaľ nás čaká stúpanie k najkrajšiemu miestu dnešnej trasy k hojdačke Strelenka nad miestnou časťou Ondričkovci. Nádherná lokalita na holom „grúni“ s úžasnými výhľadmi na trochu Moravy s obcou Střelenka za Lyským priesmykom – to smerom na západ, potočnú zástavbu horného konca Lysej pod Makytou v údolí pod nami a nespočítateľné more zalesnených vrchov Vysokých Javorníkov ohraničujúce celý severný a severovýchodný horizont.

Na mieste s tým najlepším výhľadom je hojdačka „v nadživotnej veľkosti“ situovaná k výhľadom na Javorníky. V blízkosti sa nachádza otvorené aj zastrešené posedenie, ohnisko a tiež to, čo nevidieť ani nepočuť – úžasné ticho. Miesto - balzam na dušu - z ktorého sa nám pomaly ani nechce odísť aj keď si uvedomujeme, že sme ešte len tak zhruba v polovici dnešnej trasy. Divili sme sa aké je to tu udržiavané a ono to je v skutočnosti už hojdačka číslo dva – tú prvú zničili nejakí vandali. No čo už, možno si mysleli, že to je ešte v medziach demokracie.

Pri zostupe do osady Ondričkovci obdivujeme nádherné kvetmi vrcholiaceho leta zakvitnuté a jasnými lúčmi slnka vysvietené okolité lúky – idylka a pohoda, ktorá končí v osade zistením, že chodník ktorým by sme mali pokračovať je prehradený pletivovým oplotením. Našťastie nás usmernila jedna (či jediná) pani, ktorá nás videla bezradne chodiť hore dole. Poslala nás sotva znateľným chodníčkom po druhej strane potoka s názvom Barnov. Pôvodne vozová cesta však za poslednými domami čoskoro mizne v lúčnatom poraste, čo nás však nevzrušuje – také je chodenie podľa leteckých máp, a udržiavaním „správneho“ smeru prechádzame cez plochý hrebienok do osady Sieklik rozloženej popri ďalšom potoku v ktorej už problém s orientáciou nemáme. V pohode, s viacerými odpočívaniami, zvládame posledné dnešné stúpanie z ktorého ďalšie hlboké údolie obchádzame po vrstevnici lesnou cestou a od osady Luljakovci už ideme spevnenou cestou k poľnohospodárskemu družstvu, ktoré obchádzame cestičkou popri oplotení zľava a dostávame sa na chodník vedúci okolo železničnej trate až k železničnej zastávke Lysá pod Makytou.

Do odchodu vlaku máme ešte viac ako hodinu času a tak sa ideme, teplom rozpálení, ochladiť a občerstviť na terasu pohostinstva U Dujku, kde aj ten čas čakania na vlak akosi rýchlejšie uplynul.

Text a foto Anton Opial