Tomáš Galierik napísal knihu Vierka. Dej sa odohráva v Čadci vo vojnových časoch. Je drsný a pravdivý

Tomáš Galierik ako spisovateľ debutoval fantasy knihou Linda a kľúč od Andary (2021). Nasledovali úspešné knihy Filmové miesta (2021), Filmové miesta 2 (2022), spolu tvoriace kolekciu Filmové Slovensko. V knihe Miesta zločinu a tragédií (2023) sa zameral na temné dejiny Slovenska a udalosti, ktoré sa do pamäti regiónov zapísali krvavo a bolestivo.

Najnovším dielom Tomáša Galierika je román Deti vojny-povojny: Vierka. Kniha vyšla vo vydavateľstve DAJAMA a vznikla s podporou Fondu na podporu umenia a Literárneho fondu.

Uvedenie knihy moderovala riaditeľka Kysuckej knižnici v Čadci Katarína Borisová. Okrem rozhovoru s autorom knihy si prítomní mohli vypočuť hudobníkov pod vedením Ivany Vraželovej. Samozrejme, zazneli ukážky z románu, ktoré čítali Adriána Prengelová, Darina Harantová Matúš Ryboň.

Knihu do života uviedol Juraj Hlavatý

Galierikovci zanechali ako učitelia v Zborove nad Bystricou významnú stopu. Autor knihy Tomáš Galierik má svoje korene v Zborove nad Bystricou. Aj preto uviedol knihu do života starosta obce Juraj Hlavatý. 

„Pojem Galierikovci v našej obci veľa znamená. Myslím si, že aj touto knihou, ktorá bola vydaná, sa ešte viac prehĺbi toto meno. Učiteľský pár ktorý tam žil, vychoval tri krásne deti, ktoré sa narodili manželom Galierikovcom. Vzdelávali množstvo detí, jedným z nich som bol aj ja. 

Osud dal, že neskôr som mal ja tú česť učiť Tomáša a odovzdával som mu vedomosti, ktoré som sa ja naučil. Spoznal som ho na strednej škole a hneď som vedel, kde ho mám zaradiť. Ostali sme v kontakte aj po škole a osud dal, že som ho aj sobášil. Obaja máme deti v podobnom veku, a tie sú veľmi dobré kamarátky. Som rád, že toto rodinné priateľstvo bude pretvárať ďalej medzi týmito krásnymi dvoma dievčatami, ktoré majú a dúfam, že aj budú mať taký pekný vzťah, ako máme my doteraz.“ povedal Juraj Hlavatý.

O samotnej knihe starosta obce Zborov nad Bystricou uviedol:

 „Učím aj deviatakov a tam máme tému, kde sa hovorí o 2. svetovej vojne a holokauste, ktorý jednoducho patrí do našich dejín. Aj keď má temnú minulosť, tak je dobré, aby takéto svedectvá boli vypovedané, aby sa o nich rozprávalo a aby sme sa my mohli poučiť z chýb našich predkov. Boli to osudové chyby, ktoré stáli život mnohých ľudí. Nemôžeme na to zabudnúť a treba to pripomínať našej nastupujúcej generácii, aby sa tomu vyvarovali. Prajem, aby si kniha našla svojich čitateľov a aby sa táto téma dostala čo najviac povedomia. Treba o tom hovoriť, stalo sa to, bolo to a netreba pred tým zakrývať oči.“ 

Autor knihy na samotný akt uvedenia pozval aj Katarínu Borisovú a manželku Martinu. Knihu uviedli strúhaním ceruzky, ktorá bola vyrobená v roku 1938.

Drsná kniha so silným odkazom

O čom kniha je? "Vierka" chronologicky zaznamenáva detstvo hlavnej postavy a život v meste Čadca a na Kysuciach počas druhej svetovej vojny. Román zachytáva príbeh priateľstva dvoch detí, Vierky a Kitty. Vierka je Slovenka s kresťanskou výchovou, Kitty je židovského pôvodu. Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ako sú deportácie Židov, ale najmä tým, čo im predchádzalo a nasledovalo. Jednou z inšpirácií je denník, ktorý sa nachádza v Múzeu holokaustu vo Washingtone.

Kniha je o priateľstve dvoch detí, každé s inou výchovou a vyrastajúcich v rôznych sociálnych pomeroch. Hlavnou témou je však niečo iné. Tou je ľudskosť, ale aj ohavná neľudskosť tej doby. Autor niekedy až faktograficky popisuje udalosti, ktoré by mnohí najradšej vytesnili. Ľudácka bezočivosť, arizácia, chamtivosť. Ak sa nájde niekto, kto obhajuje ozrutné slovenské „osobnosti“ a relativizuje vojnovú dobu na Slovensku, mal by si knihu Vierka prečítať. Kniha je o holokauste a arizácii ako prebiehal v malom prihraničnom meste. Je však aj o tom, ako sú ľudia ľahko manipulovateľní a ako ľahko podľahnú ideológiám.

V knihe sa píše: „Ľahšie je vymyslieť si vysvetlenie ako chcieť pochopiť zložitejší príbeh. Zanikol aj krásny Klappholz pri železnici. Novi stavebníci vyrovnali všetko to zložité zdobenie do hladkej fasády, lebo tak sa ľahšie a rýchlejšie rekonštruovalo, ako by mali ornamenty obnovovať.“ Inými slovami: Ak si máme vážiť svoju históriu aj seba, nemali by sme podľahnúť jednoduchým vysvetleniam alebo popieraniu toho, čo tu bolo. Azda netreba vysvetľovať, že téma knihy je zároveň mementom do dnešných dní.

Dej knihy sa odohráva v malom prihraničnom mestečku – nemestečku menom Čadca. Svojou témou však hranice regiónu presahuje.

Autor, foto: redakcia