Bol pri zrode diaľnice, ktorá spája Slovensko s Poľskom. Jerzy Widzyk: „Je to naša spoločná šanca na rozvoj“

V posledných rokoch je v Poľsku nebývalý stavebný ruch. Slovensko v počte kilometrov aj po zohľadnení veľkosti územia výrazne zaostáva. Všetko má ale svoju históriu. O histórii diaľnice D3 sme sa už viackrát venovali. Môžete si prečítať napríklad článok: Viac než 25-ročný príbeh diaľnice na Kysuciach s nejasným koncom

Z osobností Kysúc je azda najväčší pamätník primátor mesta Krasno nad Kysucou Jozef Grapa. Ten bol dokonca priamym účastníkom delegácie, ktorá výstavbe D3 na Kysuciach predchádzala. Môžete si prečítať rozhovor: Jozef Grapa: Presadiť výstavbu diaľnice cez Kysuce bol veľký úspech

Nás ale zaujímal pohľad „z druhej strany“. Ako to prebiehalo v Poľsku? V deväťdesiatych rokoch boli za hranicammi Slovenska, v Poľsku naozaj zlé cesty. Presadiť a následne postaviť diaľnicu v poľských kopcoch si dokázal predstaviť len málokto. Jedným z nich bol Jerzy Widzyk. Jerzyho Widzyka sme spolu s Ľubomírom Jánoškom prvýkrát stretli pri otváraní diaľnice S1. Na otvorenie S1 sme boli ako zástupcovia médii oficiálne pozvaní. Jedným z významných hostí pri otváraní S1 bol práve Jerzy Widzyk. Ako prví sme sa previezli po ceste smerujúcej na Kysuce. Poľské mestá zas o kúsok bližšie

 Rozhovor s Jerzym Widzikom nám sprostredkovala Paulina Šperková, honorárna konzulka Slovenskej republiky v Krakove.

Jerzy Widzyk je poľský politik, miestny samosprávny úradník, poslanec Sejmu 3. funkčného obdobia, člen Rady ministrov a minister dopravy a námorného hospodárstva vo vláde Jerzyho Buzeka.

• Vo vláde Jerzyho Buzeka zastával tieto funkcie: minister bez portfólia a splnomocnenec vlády pre pomoc pri povodniach (od 31. októbra 1997 do 26. marca 1999), vedúci kancelárie predsedu vlády (od 26. marca 1999 do 12. júna 2000) a minister dopravy a námorného hospodárstva (od 12. júna 2000 do 19. októbra 2001). V januári 2003 sa stal poradcom primátora Lodže Jerzyho Kropiwnického pre infraštruktúru. (zdroj Wikipédia)

Myšlienka vybudovať cestu v tejto lokalite bola, dovolím si povedať, vo svojom čase vizionárska. Ako sa zrodila táto myšlienka? Akú mala podporu u vás, V Poľsku?

Cesta S1 Pyrzowice – Zwardoń bola vybraná ako základné vedenie cestného transeurópskeho koridoru (TEN-T) č. VI na juhu Poľska. Je to najkratšia a najefektívnejšia cestná trasa spájajúca významnú časť našej krajiny, vrátane Varšavy, Lodže, Gdansku, Torune, Bydgoszcze, Katovíc a celej Sliezskej aglomerácie, a v konečnom dôsledku aj Krakova (cez rýchlostnú cestu S52) s juhom Európy.

Spočiatku mala myšlienka výstavby rýchlostnej cesty S1 podporu iba v dnes už neexistujúcom Bielskobielsko vojvodstve. Spomínam si, keď som ako primátor Żywca účinkoval v delegácii (cestujúcej vlakom do Bratislavy po otvorení železničnej trate) pod vedením Mirosława Stycznia, vojvodu Bielskobielskeho, ktorá mala za cieľ presvedčiť predstaviteľov vlády a parlamentu Slovenska, aby sa angažovali vo výstavbe diaľnice D3 a vyvíjali diplomatický tlak na poľskú vládu s cieľom realizácie rýchlostnej cesty S1 na poľskej strane.

My sme začali stavať a u vás sa niekoľko rokov nič nedialo. U nás silneli hlasy, že celá táto cesta je zbytočná. Ako ste argumentovali o potrebe dobudovania S1 ako súčasť koridoru TEN-T?

Keď som sa v júni 2000 stal ministrom dopravy a námorného hospodárstva vo vláde Jerzyho Buzka, vedel som, že je to príležitosť rozhodnúť o vzniku tejto cesty. Otvorením krátkeho 1100-metrového úseku S1 (vtedy ešte S69) spolu s križovatkou v Lalikach pri Zwardoni som sa síce vystavil posmešným komentárom novinárov, ale usúdil som, že je potrebné vyslať odkaz rozhodujúcim činiteľom v oboch našich krajinách, ktorý by s plným presvedčením potvrdil, že táto rýchlostná cesta vznikne. Okrem toho je dobré pamätať, že: „Cesta dlhá tisíc míľ sa začína jediným krokom.“

Moje rozhovory so zástupcami Európskej komisie vedené v rokoch 2000/2001, teda pred naším vstupom do Európskej únie, nepriniesli výsledky. Počul som, že nemôžem počítať so spolufinancovaním výstavby tejto rýchlostnej cesty z európskych fondov, pretože tam nie je automobilová doprava. Moja argumentácia, že doprava tam nie je preto, lebo neexistuje cesta, u nich nenašla pochopenie. Obrátil som sa teda na Európsku investičnú banku, s ktorou som spolupracoval od roku 1997, pričom som vtedy využil získané úverové prostriedky na realizáciu projektov obnovy krajiny po povodni tisícročia, ktorá spôsobila obrovské škody na území Poľska. Vďaka angažovanosti pani Grammatika Papadopetrou-Tsingou, riaditeľky pre krajiny strednej a východnej Európy v EIB, získala vláda úver na výstavbu rýchlostnej cesty S1 na úseku Żywiec – Zwardoń, vrátane výstavby tunela v Lalikach, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2010.

19. júla 2001 sme v Bielsko-Białej podpísali s Jozefom Macejkom, ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenska, dohodu, v ktorej bol zahrnutý vzájomný záväzok vytvoriť do konca roku 2005 podmienky pre vedenie nákladnej dopravy bez obmedzení na trase Żywiec – Žilina.

Po roku 2001 nastalo zdĺhavé obdobie získavania prostriedkov na výstavbu ďalších úsekov. Ako splnomocnenec primátora Bielska-Białej pre výstavbu rýchlostných ciest som sa angažoval v získaní financovania a stavebného povolenia na východný obchvat Bielska-Białej v rámci rýchlostnej cesty S1. 12 km cesty bolo postavených za 1,1 mld. PLN počas svetovej finančnej krízy a uvedených do prevádzky v roku 2011.

Zmluva na výstavbu ďalšieho úseku rýchlostnej cesty S1 Bielsko-Biała – Żywiec bola podpísaná tesne pred zastavením výstavby nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest vtedajšou vládou z dôvodu finančnej krízy a nedostatku rozpočtových prostriedkov. Napriek ťažkostiam pri realizácii, vrátane prerušenia výstavby a krachu firiem v zhotoviteľskom konzorciu, bol celý úsek uvedený do prevádzky v roku 2015 (10 rokov pred dokončením rýchlostnej cesty S7 spájajúcej dve najväčšie mestá Poľska: Varšavu a Krakov).

Vtedy som si už bol istý, že celá rýchlostná cesta S1 bude nakoniec postavená. Chýbali síce ešte obchvaty Węgierskej Górki a Milówki medzi Żywcom a Zwardoňom (uvedené do prevádzky pred niekoľkými dňami – 23. októbra 2025), a úsek od Bielska-Białej k diaľnici A4 v Mysłowiciach-Kosztowoch (väčšina tejto trasy bude uvedená do prevádzky v tomto roku) a modernizácia/rozšírenie rýchlostnej cesty k diaľnici A1 v Pyrzowiciach, no zastavenie týchto investícií už neprichádzalo do úvahy, pretože potreby obsluhy automobilovej dopravy na týchto úsekoch vyvíjali čoraz väčší tlak na rozhodujúcich činiteľov. Celá rýchlostná cesta v dĺžke 135 km bude funkčná od polovice roku 2027.

U vás v Poľsku nasledovala masívna výstavba diaľnic. Súčasťou toho bola aj výstavba S1. Zrazu ste nás predbehli o niekoľko rokov. Teraz naopak my zaostávame. Ako sa na to pozeráte vy?

História výstavby rýchlostnej cesty S1 v Poľsku a diaľnice D3 na Slovensku má obdobia, keď prebiehala výstavba na Slovensku a na našej strane sa dialo len málo alebo nič, a obdobia, keď na poľskej strane prebiehali intenzívne stavebné práce, zatiaľ čo na Slovensku bol útlm. V oboch našich krajinách sme sa za posledných tridsať rokov stretávali s pokusmi brániť a zastavovať výstavbu S1 a D3, s hlasmi, že sa neoplatí vynakladať také obrovské prostriedky na ich realizáciu. Dnes poznáme dátum, keď bude celý transeurópsky dopravný koridor č. VI v Poľsku a na Slovensku dokončený.

Najnáročnejšia časť S1 bola nedávno uvedená do prevádzky. Na tom máte aj vy zásluhu. Ste na to hrdý? Ako to ovplyvní váš región?

Som nesmierne spokojený a hrdý na to, že tento technicky náročný úsek S1 – obchvat Węgierskej Górki a Milówki – bol uvedený do prevádzky. Panuje všeobecné presvedčenie, že ide o najkrajšiu trasu zo všetkých rýchlostných ciest a diaľnic v Poľsku. V posledných dňoch sa objavilo mnoho televíznych, tlačových a sociálnych reportáží obsahujúcich jednoznačne pozitívne hodnotenia potreby či dokonca nevyhnutnosti jej vzniku, opodstatnenosti vynaložených prostriedkov, uznania pre jej projektantov a staviteľov, inžinierov, pracovníkov a technický a investorský dozor, ktorí sa viac ako 6 rokov podieľali na jej výstavbe.

Rýchlostná cesta S1 je základom rozvoja Žywieckeho regiónu, Bielska-Białej a bielskeho okresu, bez jej spustenia by bolo ťažké vôbec plánovať rozvoj. Po jej dokončení pôjdeme zo Żywca do Katovíc niečo vyše pol hodiny, a po dokončení rýchlostnej cesty S52 pôjdeme do Krakova pod jednu hodinu. To je významné uľahčenie pre rozvoj podnikania a veľká šanca pre rozvoj turizmu, vrátane výstavby novej turistickej infraštruktúry: lyžiarskych tratí, cyklotrás, športových a rekreačných stredísk. Je to veľmi dôležitý argument, aby tu ľudia chceli bývať a pracovať, pretože s rozvojom infraštruktúry je spojené aj vznikanie nových pracovných miest. Treba však pamätať, že je to len šanca rozvoja a je potrebná múdrosť, kreativita, dôslednosť a tvrdá práca, aby sa premenila na skutočný rozvoj a trvalý úspech. To je výzva a zodpovednosť samosprávnych orgánov, podnikateľov, ale aj obyvateľov tohto územia.

Chcel by ste niečo odkázať obyvateľom susedného regiónu Kysuce? Poznáte náš kraj?

Mnohokrát som bol v regióne Kysuce. Ako primátor Żywca som podpisoval dohodu o spolupráci medzi Żywcom a Čadcou. Putoval som po Kysuciach s batohom, lyžoval som, navštevoval som miesta náboženského kultu a regionálne historické a turistické atrakcie. Sledoval som postup prác pri výstavbe diaľnice D3, aj počas rodinných dovolenkových ciest na juh Európy, obdivoval som výnimočné výhľady vášho regiónu.

Môj odkaz pre našich susedov, obyvateľov regiónu Kysuce, je totožný s tým, ktorý mám pre obyvateľov Żywiecczyzny (Živiecky región), preto ho zopakujem: je to naša spoločná šanca na rozvoj tohto územia, na vytvorenie najlepších podmienok na život, ale aj na trávenie voľného času a oddych. Aby ľudia chceli a mali dôvod sa sem vracať (aj naše deti po získaní vzdelania na vysokých školách doma i v zahraničí), tu bývať, pracovať, rozvíjať sa, tešiť sa a obdivovať krásu prírody, ktorá nás obklopuje.

S Jerzym Widzykom sa rozprával Peter Kolembus

Autor: redakcia
Foto: archív J. Widzyk,  gov.pl