Dnes sa trošku podrobnejšie pozrieme na príbeh, ktorý si myslíme, že všetci poznáme. Opäť sa vraciame k Jurajovi Jánošíkovi, zbojníkovi, ktorého rôznymi spôsobmi vyrozprávalo množstvo historikov, ale aj autorov z mnohých ďalších odborov.
Veľakrát sa pritom pracuje skôr s romantizovanou predstavou než so skutočným príbehom. Z toho sa nám totiž, ak sa na to pozrieme reálne, zachovali v podstate len fragmenty. A práve z nich sa všetci pokúšame vyskladať život nášho najslávnejšieho zbojníka. Je preto samozrejmé, že nám v jeho životnom príbehu bude mnohé unikať a veľa zostane nepoznané. Mnohým témam sa azda ani nevenuje dostatočná pozornosť, hoci by si ju zrejme zaslúžili.
Jednou z menej preskúmaných otázok jeho životného príbehu je samotné dolapenie. Možno je to na zamyslenie. Prečo stoličné úrady, či už Trenčianskej, alebo Liptovskej stolice, venovali takú urputnú pozornosť jeho chyteniu? A ako si vysvetliť skutočnosť, že Jánošík s Uhorčíkom boli v priebehu niekoľkých mesiacov dolapení hneď dvakrát? Prvýkrát ich dolapili náhodou, pričom sa vďaka svojim kontaktom u vicežupana v Malohonte dostali na slobodu. Azda aj preto sa istý čas cítili relatívne bezpečne, až kým o niekoľko mesiacov neskôr neprišiel oddiel priamo z Liptovskej stolice po Juraja Jánošíka. Liptovčania museli teda absolvovať túto cestu s presvedčením, že ho tam skutočne nájdu. Nešli tam 100 kilometrov len tak na prechádzku.
A vynára sa otázka: Prečo vlastne? Prečo také úsilie? Čo urobil Jánošík iné než ostatní zbojníci svojej doby? Koho tak veľmi nahneval, že bol ochotný za ním toľko cestovať, aby ho našiel?
Rekonštrukcia podoby zbojníka. Vytvorené pomocou ChatGPT (OpenAI), 2026.
Odpoveď na takéto otázky pritom možno ponúka samotný súdny proces Jurajom Jánošíkom. Utvrdiť nás v tejto teórii môže aj súdny proces s terchovskými richtármi z leta roku 1712. Tieto procesy totiž nespájajú iba zbojníci.
Spájajú ich aj osoby menom Ján Skalka a Ján Šípoš. Obidvaja mešťania zo Žiliny.
Práve Jána Skalku totiž Juraj Jánošík okradol o drahocenné prstene a drahokamy, ktoré neskôr rozdával so svojou družinou dievčatám v Terchovej. A tieto predmety prispeli k vytvoreniu jeho najslávnejšieho atribútu – že bohatým bral a chudobným dával. Táto lúpež z neho možno urobila najlegendárnejšieho zbojníka, ale rovnako tak ho pravdepodobne nasmerovala aj na popravisko. Samozrejme, popri ďalších skutkoch, ktoré mu boli počas súdneho procesu kladené za vinu.
Môžeme skúsiť rekonštruovať, čo sa udialo potom.
Ján Skalka, bohatý mešťan a obchodník so zlatom a drahokamami, ktorého Juraj Jánošík so svojou družinou okradol niekedy začiatkom leta 1712, utrpel zrejme obrovskú škodu. Už 17. augusta 1712 azda on inicioval súdny proces s obyvateľmi Terchovej za napomáhanie zbojníkom, no predovšetkým s cieľom zistiť, kde sa nachádzajú jeho cennosti.
Prečo si myslím, že práve on? Pretože, ako sa píše už v úvode spisu, tento súd s Terchovanmi sa celkom nezvyčajne konal priamo v Žiline. V dokumente sa dokonca ani nespomína Jánošíkovo meno, takže Skalka zrejme ešte vtedy ani presne nevedel, kto ho vlastne okradol. Myslím tým konkrétne mená. Zrejme iba zistil, kde sa objavili jeho cennosti. Výsledok? Obyvatelia Terchovej mali Skalkovi nahradiť škodu, ktorú mu zbojníci touto lúpežou spôsobili. To však nestačilo. Lov pokračoval.
Presne 10. septembra popravili v Žiline Mikuláša Šusteka, ktorý bol s Jánošíkom spriaznený. Najprv mu rozdrvili končatiny a následne ho lámali v kolese, až kým neskonal. Nemohlo byť aj toto aktom pomsty, podobne ako predchádzajúci súd s richtárskou rodinou Michala Ondruša z Terchovej?
A čo urobil Jánošík? V nočných hodinách sa s niekoľkými druhmi vkradol na popravisko a sňal Šusteka z kolesa, aby ho následne niekde pochovali. Aj to muselo výrazne zapôsobiť na žilinský mestský magistrát, a obzvlášť na Jána Skalku.
K ozbíjaniu Jána Skalku Jánošíkovou družinou došlo pod Strečnom začiatkom leta 1712. Už predtým však dvakrát ozbíjali iného vplyvného žilinského mešťana Jána Šipoša – v októbri 1711 a v máji 1712. Pod Strečnom potom okradli aj ďalších Žilinčanov, ktorým vzali kone i výstroj.
V Žiline teda Jánošíkova družina bezpochyby nebola príliš obľúbená. Navyše je pravdepodobné, že aj zásluhou Jánošíka sa zboj viac priblížil k Žiline a jej okoliu, zatiaľ čo dovtedy bol zrejme skôr záležitosťou pohraničia.
Obyvatelia Žiliny sa preto vo svojom okolí určite necítili príliš bezpečne, čo nepochybne škodilo ich obchodu a vlastne obmedzovalo normálny život.
Je tiež dosť pravdepodobné, že Skalka mal ako obchodník s veľmi vzácnym tovarom mnohých priateľov vo vysokých šľachtických kruhoch. Bezpochyby osobne dobre poznal aj stoličného slúžneho Krištofa Ugronoviča.
Obdobne Šipoš, či iní mešťania. Tieto kontakty im tak mohli zabezpečiť možnosti, ktoré by inak nemali. Napríklad aj to, že mohli na súde osobne klásť obvineným otázky. A to presne sa aj stalo. Ján Skalka aj Ján Šipoš osobne kládli otázky či už na súde s Terchovanmi, ale aj priamo na súde s Jurajom Jánošíkom! Vybrali sa teda na Liptov len preto, aby ho mohli osobne vypočúvať. Ich otázky sú zapísané v súdnom spise. Navyše si treba uvedomiť aj jeho možné napojenie na Liptovskú stolicu. Kontakty tam títo mešťania mohli mať prostredníctvom svojej obchodnej alebo politickej činnosti. Jánošíkovi sa pritom na Liptove pripisovali viaceré skutky, predovšetkým ozbíjanie bohatej vdovy Schardonky (čo malo vyburcovať úrady k snahe ho dolapiť).
Sňatie zbojníka Šusteka z kolesa. Vytvorené pomocou Google Gemini, 2026.
Každopádne je veľmi zaujímavé, že liptovské stoličné orgány boli ochotné chytať zbojníka až v Malohonte. Museli mať na to silnú motiváciu. Jednou z možností by mohla byť aj snaha okradnutých žilinských obchodníkov o pomstu. Podľa historika Jozefa Kočiša zbojníci okradli Jána Skalku aj ako akt odvety proti jeho bratovi Martinovi Skalkovi, ktorý sa údajne aktívne zapájal do hrdelných procesov proti zbojníkom v Žiline. Skalka pochádzal z významného rodu, ktorý počas 17. storočia opakovane zastávali v Žiline richtársky úrad. Napríklad Daniel Skalka v roku 1618 či Martin Skalka, ktorý bol v rokoch 1646 – 1663 zvolený až štyrikrát. Samotný Ján Skalka sa ako richtár Žiliny spomína v rokoch 1685 a 1688. Náš Ján Skalka bol teda vo svojej dobe zrejme jedným z najvýznamnejších mešťanov v Žiline a jej okolí. Skalkovci bývali priamo v centre Žiliny, v meštianskom dome číslo osem.
Tento dom si Ján Skalka odkúpil od svojich príbuzných za 900 zlatých, čo samo osebe svedčí o jeho bohatstve.
Čo bolo teda motiváciou týchto mešťanov zo Žiliny v snahe napomôcť dopadnutiu Juraja Jánošíka? No tak zrejme jednak samozrejme pomsta za činy, ktoré im povedzme vyviedol. A po druhé je veľmi pravdepodobné, že Strečniansky priesmyk, ktorý bol len pár desiatok rokov dozadu vlastne strážený dvoma hradmi, z ktorých v tom čase ten Strečniansky bol na príkaz panovníka v stave ruiny a druhý vyrabovaný kurucmi, sa zrazu zmenil na riskantnú zónu, kadiaľ už nebolo bezpečné prejsť. Taká dôležitá cesta. A to aj zásluhou Juraja Jánošíka, ktorý zbojníkov operujúcich zväčša v pohraničí na Kysuciach doviedol priamo do okolia Žiliny. Nielen Žilinčania tak potrebovali túto situáciu vyriešiť. Samozrejme Jánošík a ešte viac Uhorčík mali toho „na rováši“ omnoho viac. Navyše v tom období panovník a šľachta potrebovali eliminovať zvyšky odporu po Rákociho povstaní a nastoliť v krajine aký taký poriadok.
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
Zdroj informácií:
Jozef Kočiš: Neznámy Jánošík. Martin : Osveta. 1986. 140 s.
Andrej Melicherčík: Juraj Jánošík – Hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu. Martin : Osveta. 1963. 175 s.
Turistická informačná kancelária mesta Žilina. www.tikzilina.eu
