Jedným z takýchto miest, na ktoré sa oplatí zájsť aj opakovane, je určite vrch Liesková 850 m ležiaci v juhozápadnej časti katastra obce Skalité. Orograficky leží v Javorskom Beskyde, ktorý je jedným z dvoch podcelkov Kysuckých Beskýd rozkladajúci sa medzi riečkou Čierňankou a jej hornou časťou Skaliťankou na severe a dolinou Oščadnice na juhu.

Obec Skalité sme si zvolili za východisko na potulkovú trasu cez Lieskovú do Čierneho v utorok 9.4.2024. Po vystúpení z vlaku v Skalitom, zachovajúc zvyk počítania účastníkov sa naše počítanie končí na čísle 48. Ranné počasie je predzvesťou pekného dňa a tak v pohodovej nálade zvládame 340 výškových metrov, ktoré musíme prekonať na jej zdolanie. Pri obecnom úrade prechádzame hlavnú cestu a smerujeme povedľa parkoviska ulicou v roztrúsenej zástavbe centra Skalitého na severnú rázsochu Lieskovej. Po vyjdení z intravilánu sa nám po každom prejdenom metri začínajú zlepšovať výhľady. K tým najkrajším, tesne z pod vrcholu Lieskovej, však musíme prekonať 340 výškových metrov. Za občasných prestávok to zvládame za hodinu a štvrť.

Samotný vrchol Lieskovej je ako bývalé rádiolokačné stanovisko armády stále oplotený a mimo oplotenia z východu aj zalesnený. No napriek tomu sme si z dvoch miest tesne pod vrcholom vychutnali, vďaka perfektným poveternostným podmienkam, výhľady na viac ako 240° horizontu so 14-timi pohoriami. Najvzdialenejším miestom, viditeľným však len vďaka ďalekohľadu, boli 57 km vzdialené Dětmarovice (komíny dětmarovickej elektrárne) v Ostravskej pánve.

Po výdatnom oddychu pokračujeme, vychutnávajúc si pekné počasie, aj výhľady, ktoré sa už kvôli zalesnenému hrebeňu rýchlo strácajú, zelenou turistickou značkou cez Tri kopce a Stankovo do miestnej časti Čierneho Zágrunie. Oproti pôvodnému dohovoru máme síce takmer hodinové meškanie, no vďaka ochote majiteľa Hostinca Pod Pagorem si dopriavame oddych a občerstvenie, aj keď ešte nie celkom po skončenej túre. Čaká nás totiž posledný úsek vybranej trasy.

Od hostinca stúpame cestou na Poľanu, ktorou prechádzame v jej spodnej časti a smerujeme rozsiahlymi lúčnymi terénmi , so stále peknými výhľadmi na priestor Trojmedzia, k osade Pod grúňom a po zabočení vľavo schádzame cez ďalšie osady Šverkovci, Šimankovci a Ondrášovci na železničnú stanicu v Čiernom, kde prichádzame takmer zarovno s vlakom, ktorým cestujeme späť do Čadce.

text Anton Opial  
foto Miroslav Pavelek a Anton Opial